O úspech filmu sa zaslúžila predovšetkým predstaviteľka hlavnej hrdinky Carey Mulligan.
Šestnásťročná ambiciózna londýnska stredoškoláčka Jenny je sympatická, krásna, inteligentná a vtipná. Má prísneho konzervatívneho otca, chápavú milujúcu matku, kamarátske spolužiačky a skvelé učiteľky. Napriek tomu však podľahne pochybnému čaru podvodníka Davida a takmer si pokazí budúcnosť. Napokon je z toho tvrdá lekcia školy života.
Škola života/recenzia
Veľká Británia – USA 2008.
Námet: Lynn Barber. Scenár: Nick Hornby. Réžia: Lone Scherfig. Kamera: John de Borman. Strih: Barney Philing. Hudba: Paul Englishby.
Účinkujú: Carey Mulligan, Peter Sarsgaard, Dominic Cooper, Emma Thompson
Premiéra 24. júna.
Pred zlatými šesťdesiatymiBanálny príbeh, ktorý sa odohráva dnes a denne na státisícoch miest našej Zeme, stvárnila dánska režisérka Lone Scherfig (Taliančina pre začiatočníkov, Wilbur sa chce zabiť) ako citlivú horkú, no miestami aj úsmevnú psychologickú komediálnu drámu. Dodala mu potrebnú hĺbku, osobitosť, jedinečnosť, ale i presvedčivosť, pútavosť a zábavnosť.
Za námet poslúžil kratší text známej a úspešnej britskej novinárky Lynn Barber, pretavený neskôr do jednej z kapitol jej rovnomennej autobiografickej knihy. Vyznačuje sa prostou priamočiarosťou, ústiacou do bezprostrednej úprimnosti. Režisérka spolu so scenáristom Nickom Hornbym (Sex, dievčatá, čokoľvek, Ako na vec) veľmi zručne a účinne preniesli autorkin štýl do filmovej reči. Pomohlo im, že príbeh sa odohráva v Londýne roku v 1961, pred nástupom zlatých rokov šesťdesiatych s rockom, so sexuálnou revolúciou, s drogami a búrlivým spoločenským kvasom.
Končí sa dlhá, zdanlivo nudná éra tradičných hodnôt, klasického konzervatívneho rodinného života, sveta, v ktorom mladú ženu s vyššími ambíciami nečakala žiadna radostná budúcnosť. Aj samotný filmový príbeh plynie pokojne, bez dynamickejších akcií a prekvapivých zvratov.
Napriek tomu Jenny so svojimi názormi i osudmi symbolizuje nevyhnutnosť nadchádzajúcich spoločenských zmien a toto vnútorné napätie robí snímku ešte zaujímavejšou.
Svedectvo aj o dneškuÚspech i účinnosť filmu stoja na hereckej predstaviteľke hlavnej hrdinky. V čase nakrúcania 23-ročná Carey Mulligan (pamätáme si ju ako výraznú Violet Villet z epizódy Sittafordská záhada televízneho seriálu Slečna Marplová) bravúrne a s použitím veľmi subtílnych hereckých prostriedkov vystihla charakter dievčaťa na prahu dozrievania.
Bez najmenšieho zaváhania dokázala dodať presvedčivosť zdanlivo prekvapujúcej naivite, s ktorou sa bystrá Jenny nechá podviesť. Zaslúžene získala britskú cenu BAFTA i nominácie na Zlatý glóbus a Oscara.
Aj Peter Sarsgaard načrtáva ľahtikárskeho Davida s obdivuhodnou a presvedčivou ľahkosťou. Olivia Williams, Rosamund Pike, Emma Thompson, Sally Hawkins či Alfred Molina svojimi výkonmi vo vedľajších úlohách len dopĺňajú výborný dojem.
Škola života na ľahučkom, no nie nevážnom príbehu, nadväzujúcom na tradície sestier Brontëových či Jane Austenovej, výstižne charakterizuje britskú spoločnosť na hranici prelomu. Krajina pred búrkou je tichá, dusná, nehybná, no plná elektrizujúceho napätia, ktoré hrozí každú chvíľu vybuchnúť. A potom, po búrke – rozumej dnes – by príbeh súčasnej Jenny vyznel nielen ako nepresvedčivá banalita, ale i ako úplný nezmysel.
To však nevypovedá o filmovom príbehu. Naopak – príbeh filmu Škola života, hoci sa odohráva pred pol storočím, je výrečným svedectvom aj o našom dnešku.
