Píšu sa malými písmenami, ale hrajú veľkú hudbu. Domovom múm je Island, kde je asi najviac hudobníkov na štvorcový meter. Radostné aj experimentálne pesničky privezú o týždeň na Bažant Pohodu. Hudba je zábava, tvrdí zakladajúci člen kapely GUNNAR ÖRN TYNNES.
Prečo je na severe Európy toľko dobrých hudobníkov?
„Hovorí sa všeličo, že je to tunajšou vodou alebo zimou, keď je nuda, ľudia sedia doma a muzicírujú. Neviem. Jednoducho, z určitých príčin tu majú chuť niečo tvoriť.“
Cítite sa súčasťou islandskej scény?
„Určite. Oproti iným krajinám je to veľmi malé miesto, kde žije hŕstka ľudí. Hudobníci a skupiny o sebe vedia, navzájom sú poprepájaní a keď tvoria, nik sa pred druhým neskrýva, čo je pre všetkých podnetné. Neznamená to, že vždy každý robí s každým, skôr, že jeden druhého nevníma ako konkurenciu. Zaujíma a teší ich úspech iných, nielen ich vlastný. Ide najmä o zábavu.“
To, čo hráte, označujú rôzne – od folkotroniky po experimentálny pop. Ako by ste to opísali vy?
„Dúfam, že sa líši z pesničky na pesničku a z albumu na album, že nie je stále rovnaká. Osobne by som niekomu z nej radšej kúsok zahral, ako používal slová. Na tie sa v hudbe nedá spoľahnúť.“
Múm ste založili na strednej škole. Čo ste vtedy počúvali?
„Veľa ranej elektroniky ako Aphex Twin, Squarepusher, tanečnú hudbu, takisto gitarovky, rokenrol. Mali sme rockovú kapelu s gitarami a bicími, ale ostatní chceli cvičiť dookola to isté, tak sme s Örvarom začali robiť inú hudbu. Vždy nás fascinovali rôzne žánre, nie výlučne jeden.“
Napríklad tradičná hudba z Islandu?
„Tá už menej. Znie to čudne, ale na Island hudobné nástroje dorazili neskoro, preto je tam tradičná hudba väčšinou založená na speve.“
Nová severská hudba býva zasnená, akoby mimo každodennosti a jej problémov. Zmení to hospodárska kríza, ktorá dopadla aj na Island?
„Dúfam že nie, hoci hudba vždy plynie, mení sa. Situácia je ťažká, mnoho priateľov má problémy s peniazmi, ale pre muzikantov sa asi veľa nezmení. Živiť sa hudbou na Islande bolo ťažké už pred krízou. Osobne verím, že v tom môže byť aj nádej. Je dobré a zdravé, hoci ťažké, naučiť sa, že peniaze nie sú zmyslom života.“
Opustený ostrov, maják. Kto volí špecifické miesta, kde vznikajú vaše nahrávky?
„Začalo sa to tým, že nás práca v štúdiu netešila, boli sme mladí, neskúsení a cítili sme bázeň. Aby ste štúdio rezervovali, musíte tam vyvolávať, okolo sú ľudia z nahrávacej spoločnosti, všetko je drahé. Mimo štúdia je to slobodnejšie, viac tvorivé, čo sme zistili pred desiatimi rokmi, keď to už bolo technologicky možné. Nové miesta dávajú nové náhľady, vcítite sa do nich a hudbu počujete inak. Stane sa, že sa miesto nahrávania otlačí v hudbe, ale nie je to nutné a spravidla to nepočuť priamo. Brian Wilson z Beach Boys hovorí, že môžete nahrať viac ako hudbu. Vibrácie pocitov, atmosféru naokolo.“
Čo vás baví na remixoch?
„Je to fajn, je to zábava.“
Nie taká samozrejmá na hudobníkov, čo nie sú čistí elektronici.
„Ťažko povedať, veď coververzie tu boli vždy a je to azda niečo iné ako remix? Kapela hrá pesničku inej kapely. No je zaujímavé, ako sú niektoré remixy kreatívne, zatiaľ čo iné sa príliš podobajú pôvodným skladbám.“
Na štvrtej nahrávke máte pre našinca prekvapivý moment. Trvá pár sekúnd a znie to ako prastaré vysielanie rozhlasu z Československa.
„(Pauza) Spomínam si, jasné. Örvar rok študoval v Prahe a raz tam strihali koláž starých československých filmov. Sample, o ktorých hovoríte, sú, myslím, zo starej rozprávky.“
Prvý album je postavený na elektronických zvukoch bez spevu, neskôr pribudli tradičnejšie nástroje a pesničky. Čo spôsobilo tú zmenu?
„Začínali sme okolo roku 1998, keď ste ešte nemohli len tak nahrávať do počítača, bolo to drahé. Z prvého albumu počuť syntetizátory, káble, ovládače, ktoré sme používali. Dnes už môžete nahrávať, koľko chcete vrátane gitár. Sme kapela, ktorú vzrušuje zmena, je dobré a zdravé netrčať na mieste. Nové veci a smery sú zábava.“
Hudba je zábava, hovoríte viackrát, je to pre vás priorita?
„Je to veľmi dôležité. Samozrejme, nie je to vždy iba hra, býva to aj ťažké, ale ak by nás hudba prestala baviť, mali by sme s ňou skončiť. Je pre mňa zvrátené robiť hudbu, ak z nej nemám radosť.“
Animované klipy a vizuál okolo vašej hudby sú detsky hravé. Máte deti?
„Nie, ale bubeník má dve a Örvar má dcérku. Hrali sme raz v škôlke a zistili, že niektoré deti hudbu zbožňujú, iné zasa nie. No je zaujímavé, že neexistuje typický fanúšik múm. Počúvajú nás mnohí, od detí po univerzitného profesora z Essexu. Ten je môj obľúbený, počúva nás cez skúšky.“
Toto leto hrávate málo, prečo práve Slovensko?
„Ešte sme tu neboli, je to pre nás zaujímavé. Stretneme nových ľudí. A tešíme sa, že budeme pohromade, keďže podaktorí z nás pracujú aj s inými skupinami.“
Čo máme čakať?
„Nás, ako si na pódiu užívame zábavu. Asi zahráme veci z rôznych, ak nie všetkých našich albumov, no bude to skôr mix, ako niečo od základu nové.“
