V obrazoch je to, čo sa neodvážim povedať

Ojedinelá prehliadka Insita 2010 je zameraná na neškolené prejavy naivného umenia, art brut a umenia outsiderov.

BRATISLAVA. Ind Kashinath Chauhan tvrdí, že má 44 rokov, avšak nie je to úplne isté, keďže nemá žiadne doklady. Je negramotný, hovorí iba jazykom marathi a jeho životu dávajú zmysel len dve veci – čistenie topánok v malej dielničke a kreslenie.

To je stručná charakteristika jedného z 86 autorov, vystavujúcich na 9. ročníku Trienále insitného umenia Insita 2010.

Rodina insiťákov sa rozrastá

„Aj účasť tohto iba nedávno objaveného výtvarného samouka potvrdzuje, že Slovenská národná galéria systematickou pozornosťou insitnému umeniu nielen podchycuje jeho tradíciu, ale zároveň otvára brány aj iným,“ povedal člen medzinárodnej jury Brit Roger Cardinal. Rozmanitá rodina insiťákov sa neustále rozrastá a príbeh každého z nich je neopakovateľný.

„Rozdiely vo formálnych a tematických vyjadreniach vyplývajú z psychiky, spôsobu života, stupňa vzdelania a povolania. Pre niektorých je tvorba terapiou, diela iných sa rodia z tvorivej radosti,“ vysvetľuje kurátorka Katarína Čierna.

Ako hovorí napríklad holandský naivista a bývalý novinár Huub Niessen, „v obrazoch môžem vyjadriť to, čo sa neodvážim vypovedať slovami“. Spoločným menovateľom tvorby všetkých je autenticita a absolútna sloboda prejavu.

Medzi najkrajšie kúsky novej výstavy v SNG patria výšivky Matka príroda (Helga Sophia Goetze) a Francesca a priatelia (Ray Materson). FOTO - ARCHÍV SNG

Diskusie okolo terminológie

Bratislavské trienále, jediná výberová výstava svojho druhu na svete, je zameraná na prezentáciu autentických hodnôt neškoleného výtvarného prejavu – naivného umenia, art brut (umenia v surovom stave) a umenia outsiderov (definovaného ako umenie, ktoré nie je konformistické a nepodlieha konvenčnej a módnej kultúre).
Pravda, námietka, že posledná definícia sa dá viac či menej aplikovať aj na dve predchádzajúce kategórie, nie je úplne od veci.

Nakoniec, diskusie o definíciách a estetických hodnotách stáli už na začiatku histórie trienále, ktoré sa zrodilo ešte v 60. rokoch z iniciatívy kunsthistorika Štefana Tkáča a jeho českého kolegu Arséna Pohribného. Tkáč je aj autorom termínu insitné umenie, ktoré podľa neho stelesňuje predstavu niečoho, čo je vrodené, neškolené, originálne, úprimné a oslobodené od určených noriem.

A hoci už ikonický naivista „colník“ Henri Rousseau sa dávno predtým etabloval ako profesionálny umelec a iné „problémy“ robil aj slávny parížsky umelec a priekopník art brut Jean Dubuffet, keď sa bránil tomu, aby art brut patril pod insitné umenie, Tkáčov názov platí dodnes.

Ako sa vyjadril už spomínaný Roger Cardinal, „insitné umenie je konsenzus, umožňujúci mnohým poddruhom neprofesionálneho a neakademického umenia zoskupiť sa pod tento termín, kým kurátori a odborníci budú nezávisle používať citlivejšie spôsoby diferenciácie“.

Zvíťazilo nepísané pravidlo zdôrazniť talent pred kategóriou.

Vášeň (Gad-Salama-Gad).

Koniec a nový zrod trienále

Tkáčov názov teda prežil, no trienále malo menej šťastia a po treťom ročníku v roku 1972 ho rozbehnutá normalizácia zlikvidovala. „Komunistickej moci zrejme prekážala nekontrolovateľná tvorivosť insitného umenia,“ myslí si generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá. Trienále sa obnovilo až v roku 1994.

Aj tohtoročná Insita programovo a koncepčne nadväzuje na predošlé ročníky a snahu rozširovať spektrum insitného umenia. A tak po zaradení folklórneho umenia, detského výtvarného prejavu, psychotického umenia, kmeňových umení Afriky a Oceánie, výstavách streleckých terčov z 18. storočia, tvorby stimulovanej praktikami špiritizmu či naposledy témy magickej architektúry, tentoraz tvorí samostatnú sekciu textilné umenie – Maľované ihlou.

V súťaži štyria Slováci

Tradičný priestor dostáva víťaz predchádzajúceho trienále – Poľka Justyna Matysiak vystavuje svoje kompozične čisté kresby, kým Minigaléria predstavuje malé kolekcie už v úvode spomínaného Inda Chauhana, ďalej nemeckého predstaviteľa art brut Roberta Burdu, anonymného nemeckého(?) autora i známeho Chorváta Ivana Rabuzina. Jeho účasť súčasne potvrdzuje spomínané „definičné“ spory, keďže v závere života sa stal profesionálnym maliarom.

Justyna Matysiak: Most, kartónový mikrofix.

Štvrtou, najväčšou a kľúčovou sekciou, je súťažná prehliadka 56 súčasných autorov z dvadsiatich krajín, kde Slovensko zastupujú štyria umelci. Zaujímavosťou je, že medzinárodná porota mnohé z diel videla prvýkrát až v Bratislave.

„Robili sme len výber autorov, a s tým, čo poslali na výstavu, sme sa zoznámili až deň pred vernisážou,“ povedal Roger Cardinal. Insita je podľa neho prehliadka skutočne invenčnej tvorby, poskytujúca priestor jednotlivcom, ktorí nemajú ináč podporu.