Nedefinovateľné príšerky z filmu Jana Svěráka Kuky se vrací vzbudzujú pochybnosti, ale programová riaditeľka za ne režisérovi dala pusu.
Patrí film Kuky se vrací do hlavnej súťaže? Návštevníci festivalu v Karlových Varoch sa ešte nedohodli. Kuky je ružový, plyšový a bezpochyby očarujúci macko z poriadne našlapaného akčného filmu – ale či ho treba brať rovnako vážne ako hrané filmy s váženými hercami, o tom niektorí pochybujú. Aj jeho režisér Jan Svěrák vie, že to nemusí dopadnúť dobre. „Áno, Kuky je exot medzi filmami, je experimentálny a jeho zaradenie do súťaže môže pôsobiť nepatrične. Nezávidím porote,“ vraví.
Ale to je možno zbytočný a priskorý ústup. Kuky je síce bábkový film určený pre divákov od päť rokov a zvyšok jeho hlavných hrdinov tvoria nedefinovateľné lesné príšerky hraničiace s nezmyslom. To, o čom sa v ňom hovorí, by však bolo chybou zľahčovať. Pretože to by sme zľahčovali vznikanie a rozvíjanie ľudských citov, kamarátsku dôveru, odvahu, spravodlivosť aj fantáziu.
Na festivale v Karlových Varoch súťaží zrejme aj preto, že toto všetko v ňom videla aj programová riaditeľka Eva Zaoralová. „Mal som obavy, keď si film prišla pozrieť spolu so štyrmi kolegyňami,“ hovorí Svěrák. „Myslel som si, že som nakrútil chlapčenský film s naháňačkou áut, ale po projekcii som od nej dostal pusu a hneď si film brala.“
Tešiť sa je fajn
Do českých kín prišiel Kuky už v polovici mája a po pár týždňoch bolo celkom jasné, komu sa páči. Deťom do dvanásť rokov, pretože to je ich svet, a dospelým nad osemnásť rokov neobmedzene, pretože tí si na detstvo radi spomínajú.
„Medzi dvanástym a sedemnástym rokom je diera,“ hovorí Svěrák, „Táto skupina Kukyho nenávidí, pretože je v puberte. Je rada, že z detstva konečne vypadla a nechce, aby im to niekto pripomínal.“
V Karlových Varoch sa na ňu evidentne neberú príliš ohľady, festival spravil z ružového macka takmer maskota, vzácny symbol, ktorý sa niekde skrýva, len ho treba nájsť. Naháňačku za Kukym podporuje jeho nedostatok – zatiaľ sa nikde nedá kúpiť, ani vo Varoch nie. Svěrák to vysvetľuje tým, že nie je dobré všetko mať a kúpiť si hneď.
Aj tešenie je fajn, akurát, že sme si od neho odvykli. Na festival priniesol len ružový plyšový kostým v životnej veľkosti, asi pre prípad, že by sa bolo treba niekde prezentovať. Ale nepredpokladá, že by to bolo pri príležitosti vyhlasovania ceny pre najlepšieho herca. „To by sa porota musela zblázniť,“ hovorí.
Aby nezostal nepochopený
Kuky ani raz neotvorí ústa napriek tomu, že film je plný dialógov. Teraz, keď sa naň dívajú porotcovia zo zahraničia, má Jan Svěrák obavy. Pri čítaní toľkých titulkov nemohli stíhať sledovať obraz. Preto už aj začal pracovať na verzii s anglickým dabingom, aby Kuky nezostal vo svete nepochopený. Čoskoro by tak mal ísť do Anglicka, Francúzska, Nemecka.
V Čechách sa na neho zatiaľ prišlo pozrieť dvestotisíc divákov, čo na Svěrákove pomery nie je veľa. Distribútor sa rozhodol, že všetkých štyridsať kópií nechá v kinách až do konca roka. Predpokladá, že rozprávka o ceste plyšového macka zo smetiska späť za svojím ľudským kamarátom ešte potrebuje čas.
To znamená, že slovenská premiéra, pôvodne plánovaná na september, sa pravdepodobne zruší. Kuky k nám príde až na budúci rok.
Herecká hviezda Karlových Varov zistila, že nie je na prvej strane festivalového denníka a mala z toho radosť.
Mohol aj dvadsať rokov počúvať o špecialitách festivalu v Karlových Varoch, o nezvyčajnej angažovanosti mladých filmárov. Kým sem ale Jude Law neprišiel a neoslavoval narodeniny herca Jiřího Macháčka, nemohol celkom pochopiť, o čom je reč. „Zistil som, že tu je život filmárov ozaj vibrujúci,“ povedal a bolo vidno, že si dal námahu použiť čo najdiplomatickejší termín.
Slávny herec dostal Cenu prezidenta festivalu Jiřího Bartošku a je najväčšou tohtoročnou hviezdou v Karlových Varoch. Na tlačovej konferencii sa usmieval a bol sústredený (napríklad taký Robert de Niro bol predvlani znudený), skúšal odpovedať čestne a pritom nezhadzovať filmový priemysel a vravel, že je rád, že sa na titulku včerajšieho vydania festivalového denníka nedostal on, ale Ron Yerxa. Teda americký filmový producent, s ktorým robil na historickej dráme Návrat do Cold Mountain.
Festival však premietol iný príbeh z Lawovej filmografie, Talentovaného pána Ripleyho. „Vždy som dúfal, že ma nepostihne osud herca jedného veľkého filmu – a dnes neviem, či tento film predsa len takým nebol. Bol zlomový v mojej kariére, po ňom sa na mňa zrazu pozeral celý svet. Okrem toho vznikol v čase, keď tlak biznisu tvorcov ešte tak veľmi nezvieral. Neviem, či by sme ho mohli urobiť aj dnes.“
Dnes možno Juda Lawa vidieť aj v pôsobivej reklame na parfum od Diora, keď začínal, mohli poznali ho iba Londýnčania z miestnych divadiel. „Snívať o filme bolo takmer nemiestne, to bol vzdialený vesmír. Divadlo bolo blízko, stačilo otvoriť niektoré dvere,“ hovorí. Hral Hamleta a pritom sa naučil, že „sú aj úlohy, ktoré herec nehrá, pretože ony hrajú jeho“. Nesúhlasí s tým, že divadelné herectvo potrebuje veľké gestá a to filmové absolútnu redukciu, že divadlo je operovanie skalpelom a film operovanie s laserom. „Naopak, herec na javisku môže opantať hľadisko privretím oka. A filmovému realizmu by prospel kúsok teatrálnosti, s ňou totiž môže prísť energia.“
Tento rok svetové kiná ukazovali najmä 3D. Law bol sprvu skeptický, videl v tom len komerčný zmysel. Ale teraz sám bude v jednom 3D hrať – presvedčil ho Martin Scorsese, ktorý takto plánuje zadaptovať detskú knižku Hugue Cabret. „Musel som sa zamyslieť, keď už má také chute aj Martin Scorsese, jeden z najväčších filmárov. On vníma film ako umenie, aj ako vedu,“ vravel Law a ešte raz sa zamyslel. „Hm, viete čo, mne vlastne na 3D prekážali tie okuliare. Nikdy mi žiadne dobre nesedeli.“
So Scorsesem začne nakrúcať v septembri. V októbri nastúpi na pokračovanie Sherlocka Holmesa (kde hrá doktora Watsona) a na konci roka ho čaká Steven Soderbergh. Týmito plánmi sa končí jeho dlhšie obdobie ničnerobenia. Aj s ním bol spokojný, ako povedal, v ňom stihol byť súčasťou Varov a dokonca je na to hrdý.
