Boli to filmy také zlé, že sa to nedá ani predstaviť. Ale dostatočne dobré na to, aby sa nimi inšpiroval slávny režišér Quentin Tarantino.
„Keď sa v nejakej knihe píše o austrálskom filme, moje meno je napísané dolu pod čiarou ako poznámka pre fajnšmekrov, a nemyslím si, že sa to niekedy zlepší,“ hovorí v dokumente Kam sa hrabe Hollywood režisér Brian Trenchard–Smith.
V 70. rokoch pomáhal pozoruhodne budovať austrálsky filmový priemysel. Spolu s rovnako odviazanými kolegami nakrúcal béčka. Absolútne bezobsažné, ale mimoriadne nápadité. Festival v Karlových Varoch ich premieta niekoľko: Autokino skazy, Cestné hry, Muž z Hongkongu či Kanec.
Strihaj alebo rež
Kedysi v Austrálii pôsobil vplyvný muž Russell Prowse. Bol filmovým cenzorom a robil svoju robotu precízne a prísne, napríklad erotické zábery by cez neho nikdy neprešli. Vďaka zákonu z roku 1971 sa austrálske filmy začali klasifikovať, a to prinieslo uvoľnenie. Režiséri mohli snímať sex, hnus, násilie, ak sa zmierili s tým, že ich film bude mládeži neprístupný. A aby na nespútané filmy boli aj peniaze, liberálna vláda schválila daňovú úľavu pre investorov.
Produkcia prudko vzrástla, no polovica z nej bola taká zlá, že sa vôbec nedostala do kín. A tá druhá? „Boli to také zlé filmy, že si to ani neviete predstaviť,“ vravia Austrálčania. Akčné filmy nonšalantne popierali prírodné zákony, trilery zasa všetky morálne hranice.
Quentin Tarantino na nich vyrastal. Tvrdí, že vo filme Kill Bill vykradol austrálskeho Patricka. To je film o mladíkovi v kóme, ktorý má vytreštené oči a okrem toho, že raz za čas niekoho opľuje, telekinézou ovláda okolie. „Chcel som, aby aj Umma Thurman zapľula. Namietala, že vytreštené oči nebudú vyzerať realisticky. Ale ja som jej povedal: Kašlem na to, či to bude realistické, v Patrickovi to bolo takto!“
Tarantino hovorí, že pri sledovaní austrálskych béčok neveril tomu, čo vidí a že práve to ho fascinovalo. „Čo všetko môže vymyslieť ľudský mozog,“ krúti hlavou a žasne nadšením. Mnohé tie filmy považuje za nedocenené. Predĺžený víkend, príbeh o manželoch stratených v divočine dokonca radí medzi Top 5 svetovej kinematografie.
A nebol jedinou hviezdou svetového filmu, čo sa nechala strhnúť austrálskou filmovou jazdou. Vo filme Muž z Hongkongu hral George Lazenby (priznáva, že aj preto, že po Jamesovi Bondovi už nemohol v Hollywoode zohnať nijakú úlohu) a vo filme Besný pes Morgan hral hlavnú úlohu Dennis Hopper.
Spôsob nakrúcania osvetľujú lekárske záznamy a výpisy z registra trestov. Lazenby skončil s popálenou rukou, opitého Hoppera zatkla polícia v kostýme besného psa a zakázala mu na území Austrálie sadnúť do auta. Aj na sedadlo spolucestujúceho.
Tieto filmy sa robili bez digitálnych efektov, a preto boli ozaj nebezpečné. Špeciálnym prípadom bolo nedorozumenie s jednou herečkou z filmu Dáma, ktorá mala zostať mŕtva. Režisér chcel akčnú scénu s mačetou zastaviť, ale ona si jeho zvolanie „cut“ nevysvetlila ako „strih“, ale „rež“. A takmer odsekla svojmu kolegovi ruky.
Čo treba uznať
Príchodom videa v 80. rokoch sa pozícia béčok výrazne oslabila. Aj vláda zmenila kultúrnu politiku a zamerala sa na podporu umeleckých, spoločensky angažovaných filmov. Možno bol najvyšší čas, lebo filmoví kritici sa hanbili, aké filmy to v zahraničných kinách ich krajinu reprezentujú.
Producenti, scenáristi a režiséri tejto krásne podpriemernej zábavy sa decentne vzdialili a uvoľnili miesto Petrovi Weirovi (ktorý nakrútil The Truman Show) či Bazovi Luhrmanovi (Romeo + Juliet). Dnes na svoje obdobie spomínajú s úžasnou sebareflexiou, cynizmom, no zároveň aj s humorom.
Ako hovorí režisér Brian Trenchard– Smith v spomínanom dokumente Kam sa hrabe Hollywood hovorí: „Aj Peter Weir musí uznať, že bez nás by dnes možno žiadny austrálsky film nebol.“
