Dnes sa v Trenčíne začína festival Bažant Pohoda. Jeho neodmysliteľným šéfom je už štrnásty rok MICHAL KAŠČÁK (38). Po vlaňajšom nešťastí dlho so svojím tímom rozmýšľal, či má zmysel pokračovať. Nakoniec sa rozhodli ísť ďalej. Nielen preto, že chybu, ktorá stála dvoch ľudí život, spravil nemecký majiteľ stanu.
Tento rozhovor robíme tri dni pred začiatkom festivalu. Koľko telefonátov ste od rána absolvovali?
„Nie veľa. Jednotlivé úlohy sú rovnomerne porozkladané medzi členov tímu. Tento rok máme najväčší tím aj najviac brigádnikov. Takže sa snažíme spať viac ako po minulé roky a držať sa v čo najlepšej kondícii.“
Čím sa v tomto čase najviac zaoberá šéf festivalu?
„Rozmiestňovaním stavieb. Vymedzujeme sektory pre jednotlivé scény, vymeriavame, kde sa končí pódium, začínajú zábrany. Asi najviac času trávim na ploche, pozerám, ako rastie festivalový areál a dolaďujem rôzne detaily.“
V akej fáze príprav ste v porovnaní s minulými ročníkmi?
„Sme v predstihu. Ale každý rok je festival náročnejší. Takže sme začali o pár dní skôr ako obvykle. Chceli sme mať časovú rezervu a využili sme pekné počasie.“
Aké sú predpovede počasia na víkend?
„V letiskovej veži už fungujú pracovníci Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorí pripravujú predpovede pre toto údolie. Zatiaľ nám avizovali bezoblačno a teplo, ale počasie je nevyspytateľné. Búrky z tepla môžu vzniknúť vždy a sú ohrozením akejkoľvek vonkajšej činnosti v lete.“
Po vlaňajšom predčasnom ukončení festivalu ste dlho rozmýšľali, či vôbec pokračovať. Aké boli prvé pocity, keď ste prišli tento rok na letisko opäť?
„Na letisko chodíme počas roka často. Je to krásny priestor, má v sebe niečo zvláštne. Aj napriek nešťastiu z minulého roka je tu stále niečo ladné až magické. Neviem celkom presne opísať, či je to tým, že sa tu stretajú tri pohoria, blízkym Váhom, alebo tým, že vždy, keď sem prichádzame, je to iba nepokosená lúka s letiskovými dráhami, ale toto miesto je krásne. Čo sa týka festivalu, prichádzali sme sem s odhodlaním pripraviť dobrý a bezpečný festival.“
Pozvali ste na festival ľudí, ktorých vlani najviac postihlo nešťastie ?
„Nerád by som riešil cez médiá náš vzťah s ľuďmi, ktorí boli zasiahnutí nešťastím. Samozrejme, udalosti z minulého roka si budeme pripomínať. Festival otvorí Mozartovo Requiem, bude sa premietať dokument Pohoda 13, v sobotu zahrajú Warchalovci Štyri ročné obdobia od Vivaldiho.“
V týchto dňoch sa Iveta Radičová stane oficiálne predsedníčkou novej vlády. V minulosti bola na festivale, príde opäť?
„Zachytil som od známych nejaké signály, ale priznám sa, že to neriešim. Len dúfam, že si zachová takú ľahkosť, s akou sem prišla prvýkrát. Celé sa to obišlo bez oficialít, bola tu ako bežný návštevník.“
Tým myslíte, že politikov nijako špeciálne nepozývate a musia chodiť cez turnikety ako ostatní diváci?
„Samozrejme, politici, ktorí sú vo vláde, sa nemôžu pohybovať len tak voľne medzi ľuďmi. Pre ochranu majú špeciálny režim, takže by sme to museli riešiť. Ale už tu boli viacerí tak, že sme o tom ani netušili.“
Čím je pre vás tento rok špecifický?
„Každý rok je špecifický. V tomto roku sa najviac ľudí pýta na bezpečnosť, občas je to interpretované tak, akoby sme sa v minulosti na bezpečnosť nezameriavali. Tá bola pre nás prioritou vždy. Samozrejme, chápem, že to všetkých zaujíma najviac.“
Dosť veľkou novinkou je štvrtý deň. V nedeľu o ôsmej ráno bude bohoslužba.
„My stále nedeľu ráno rátame do soboty.“
Nie je to už len otázka času, aby pribudol ďalší program?
„Dúfam, že v najbližších rokoch nepribudne (smiech). Čo sa týka bohoslužby, o tej sme uvažovali už dávnejšie, no podarilo sa to až teraz. Dostal som tip na Antona Srholca, ktorému som zavolal a spýtal som sa, či by mi vedel poradiť formality, ako to urobiť, aby bolo všetko tak, ako má. Hovorí mi: Aké formality? Však prídem a urobím to. Sám navrhol, aby to bola ekumenická bohoslužba pre všetkých. Bude tam teda aj Daniel Pastirčák z Cirkvi bratskej, evanjelická farárka a trenčiansky rabín.“
Myslíte si, že po troch dňoch festivalu sa v nedeľu o ôsmej ráno nájde dosť záujemcov?
„Verím, že Garnier aréna bude plná. Je trochu zvláštne v súvislosti s bohoslužbou uvádzať meno partnera festivalu, ale je to veľmi pekný a uzavretý priestor. Inak, počas bohoslužby sa bude aj hrať. Koncerty boli tiež nápad Antona Srholca – zhodli sme sa na Mariánovi Vargovi, bude tam aj Jožko Lupták s Borisom Lenkom, Dorota Nvotová a šansoniérka Alena Čermáková.“
Po predčasnom ukončení festivalu ste vlani zverejnili výzvu, že kto chce, môže vrátiť lístok a dostane peniaze. Koľko ľudí to využilo?
„Vracali sme časť vstupného. Ozvalo sa približne dvetisíc ľudí. Občas sa stretávame s tým, že niekomu príde zvláštne, keď si predstaví, že by mal po takej udalosti žiadať o vrátenie časti vstupenky. Niektorí naši skalní fanúšikovia boli až rozhorčení. Ja to vnímam ako normálnu vec, pre mnohých študentov je aj pár eur veľa peňazí. Vyhlásili sme, že je to možné a som rád, že sme to urobili. Samozrejme, netajím, že nám pomohlo, že tých ľudí bolo iba dvetisíc.“
Tento rok máte rekordný predpredaj. Môže sa stať, že niekto príde do Trenčína a nedostane sa na festival?
„Môže. Už zostáva len necelých dvetisíc lístkov. Sme najďalej s predpredajom, čo však môže súvisieť s tým, že sme prvýkrát obmedzili kapacitu na 30-tisíc. Ale možno sa ľuďom páči program alebo chcú jednoducho prísť. Fakt neviem, prečo si niekto kúpi lístok na náš festival, ale dúfam, že najmä preto, aký je to festival.“
Prečo sa vlastne kapacita obmedzila?
„Mal som radosť z toho, že festival rastie, ale vždy som rozmýšľal, kde je hranica, aby to ešte stále bola príjemná záležitosť. V zmysle práce, v zmysle poznania detailov, kde kto hrá, kde čo a ako funguje. Počas festivalu chodím po celom areáli, som rád v neustálom kontakte s festivalom. Toto je hranica, v ktorej je festival udržateľný, poznateľný a príjemný pre nás všetkých, ktorí ho robíme. Je to najmä práca, často aj stres, ale stále o tom, že poznáme každého jedného dodávateľa, každý jeden priestor. Aj letisko má istú kapacitu, čoraz viac ľudí chodí autami a čoraz viac ich chce stanovať. To považujeme za veľmi dobrý signál, lebo sa nám zdá, že dôverujú festivalu a jeho službám. Aby sme mohli garantovať, že budú mať kde parkovať, kde postaviť stan a umyť sa, zdalo sa nám, že 30tisíc je rozumné číslo, ktoré udrží festival tým, čím chceme, aby bol.“
Čím teda?
„V porovnaní s ostatnými európskymi festivalmi stále ostávame v strednej kategórii. To je podľa mňa tá najlepšia. Už je to veľa ľudí, ale ešte nie príliš veľa, už je ten areál veľký, ale nie príliš.“
Keď poznáte každého dodávateľa a každý priestor, chcete raz poznať aj každého diváka?
„To zatiaľ nie (smiech).“
