Súčasný rozruch okolo SND je podľa odborníkov dôsledkom dlhodobo neriešených problémov a (ne)hľadania jeho miesta v nových podmienkach.
BRATISLAVA. Noví šéfovia umeleckých súborov Slovenského národného divadla krátko po svojom vymenovaní do funkcií riaditeľom Ondrejom Šothom vystúpili s programovým plánom na budúcu sezónu. Ako na programové zmeny reaguje odborná kritika?
Najpokojnejšie je v opernom súbore. „Dramaturgia ani inscenačné tímy zatiaľ nepodávajú obraz o tom, akým smerom sa chce nové vedenie Opery uberať. V plnej miere akceptovalo koncepciu zdedenú od predchádzajúcej garnitúry," tvrdí Michaela Mojžišová.
Podľa nej nie je nič jasného ani o tom, či sú v pláne zmeny v spôsobe fungovania súboru, akým spôsobom mieni divadlo zlepšiť propagáciu, alebo či neplánuje so zriaďovateľom prehodnotiť kontrakt a zabojovať o zníženie kvantity predstavení v prospech ich kvality.
Overené tituly nič nepokazia
Spomedzi hier, ktoré si najviac pochvaľoval šéf Činohry Vladimír Strnisko, sa hry Električka zvaná túžba od Tennesseeho Williamsa a August v krajine indiánov Tracyho Lettsa zdajú byť zárukami istoty aj podľa slov Sone Šimkovej. „Sú to overené tituly, nič nepokazia, hlavne August v krajine indiánov patrí medzi veľmi oceňované predstavenia. Celá koncepcia je ťažko čitateľná, neviem, či nám prinesie niečo nové," hovorí.
Nemyslí si však, že bývalá dramaturgia by bola úplne úžasná a teraz by mala odpočívať na pomyselných vavrínoch.
Predčasné komentovanie
Komentovanie prvých krokov nových umeleckých riaditeľov sa Olegovi Dlouhému zdá dnes trochu predčasné. „Žiadalo by sa napríklad poznať ich hlbšie analýzy skutočného stavu súborov. Hoci sú pohyby v SND dnes jednou z horúcich tém, problémy našej prvej scény trvajú vlastne už dvadsať rokov. Lebo ani SND, rovnako ako skoro celá kultúra, ešte nenašlo svoje najvlastnejšie postavenie v zmenených spoločenských súradniciach. Viac by nás však malo zaujímať, či svoj nový obsah naozaj hľadalo."
S názorom Strniska, že do repertoáru SND bulvár nepatrí, Dlouhý „vrelo súhlasí". Nové tituly svetového repertoáru majú svoju hodnotu. „Ak si pozastavenie realizácie slovenských noviniek vyžiadala len dôkladnejšia spolupráca s autormi, je to prísľub lepšieho výsledku. No činohru viac než výber titulov charakterizovali pričasté inscenačné rozpaky, málo nápaditých réžií, priveľa hereckého klišé."
Za dôležité považuje, kto bude v divadle režírovať, aké nároky pred súbor bude stavať. „A podstatné je, či práca na inscenáciách bude pre všetkých naozaj najdôležitejšou umeleckou činnosťou, alebo iba doplnkovou aktivitou k práci v iných médiách," dodáva Oleg Dlouhý.
Zmeny motivované averziou
„Je zrejmé, že riaditeľ má vo svojej kompetencii zasahovať do repertoáru, druhá vec je, z akých dôvodov a pohnútok sa tak deje," hovorí o situácii v Balete SND Barbara Brathová. „Ak zmeny ovplyvňujú osobné averzie voči predchodcom a zámerne a cielene sa rušia projekty, ktoré sú z ich choreografického pera (Radačovský, Vaculík), tak tento motív považujem za nekorektný nielen voči nim, ale aj voči divákovi."
Diela ako Ky-Time, Warhol a Ivan Hrozný boli podľa Brathovej divácky obľúbené a navštevované hlavne mladou generáciou. „Podľa mojich informácií Jiří Kylián údajne odmietol ďalšiu spoluprácu za týchto okolností, čo určite nie je pre nás dobrá vizitka," hovorí.
„Pokiaľ ide o rozhodnutie stiahnuť tieto projekty naraz, myslím, že sa mohlo tak diať (ak vôbec) aj postupne a nebolo nutné voliť taký radikálny postup. Návrat ku klasickým titulom, ako je Bajadéra, je opäť voľba, predpokladám, pána Harapesa. Z jeho generačného pohľadu zrejme logická, nie som si istá, či z hľadiska rezonancie smerom von aj účinná."
Zlý signál
Čo sa týka zrušenia už vopred zazmluvnenej budapeštianskej Giselle, rozhodne to nie je dobrý signál k zahraničnému partnerovi. „Nahradiť ju košickou z choreografickej dielne generálneho riaditeľa SND len vyvoláva podozrenie na využitie svojej momentálnej moci na presadzovanie vlastných projektov," hovorí Brathová.
O ponechaní predstavení Everest a Made in: Canada si myslí, že to zrejme zapríčinili len dlhodobejšie zmluvy, ktoré nemožno porušiť.
„V konečnom dôsledku niektoré rozhodnutia možno majú svoj zmysel a logiku, dali sa očakávať, v každom prípade si však myslím, že keby sa k nim pristúpilo citlivejšie, postupne a s väčšou diplomaciou, nevyvolávali by taký zbytočný rozruch."
