1
Prvýkrát vypredané, takmer dvesto akcií, medzi nimi tri špeciálne koncerty a vysoké horúčavy. Taký bol štrnásty ročník festivalu Bažant Pohoda.
TRENČÍN, BRATISLAVA. Až do jesene vlani váhali organizátori Pohody, či po vlaňajšej tragédii, pri ktorej zahynuli dvaja diváci, bude festival pokračovať. Rozhodli sa, že áno, a tak cez víkend trenčianske letisko opäť zaplnili tisícky ľudí a stovky umelcov.
Každý deň inak„Napriek tomu, že je vás tu na festivale toľko, niektorí ľudia nám veľmi chýbajú. Verím, že táto atmosféra je prenositeľná, že ju títo ľudia cítia,“ povedal dojatý Michal Kaščák pri uvádzaní Slovenského komorného orchestra.
Tento sobotňajší koncert bol pre šéfa Pohody najdôležitejší zo všetkých. V čase, keď sa vlani zrútil stan, stíchli všetky pódiá a z toho hlavného zaznela Vivaldiho Jar zo Štyroch ročných období: „Aj keď mi je veľmi smutno, verím, že náš festival bude krásny a že vám na ňom bude dobre,“ dodal Kaščák.
Čítajte viac o Pohode, pozrite si videá a fotogalérie - po kliknutí tu.
PlusySpomienky
Niekomu možno mohlo prekážať časté pripomínanie vlaňajšej tragédie, no je dobré, že festival si pamätá aj svoje smutné chvíle.
Klasická hudba väčšinou na pódiách funguje. Tento rok strhlo divákov nadšenie Petra Breinera aj Vivaldiho brilantne odohraná Jar zo Štyroch ročných období v podaní Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchala.
Hudobné prekvapenia a objavy. Pohoda je stále náš žánrovo najpestrejší festival.
Atmosféra. Pohoda bola tento rok obzvlášť srdečná a príjemná. Do veľkej miery za to môže vlaňajšie nešťastie, no len málokde inde stretnete mamičky bezstarostne tlačiť kočíky areálom.
„Nemohli by ste vypnúť tú hudbu?“ spýtal sa uprostred debaty český politik, knieža Karel Schwarzenberg. Originálni hostia na festivale často prednášajú aj absurdné myšlienky s veľkou noblesou alebo zápalom.
Atmosfére tohto ročníka pomohlo slnečné počasie a divácky záujem – festival bol prvýkrát vypredaný. Aj preto, že obmedzil kapacitu na 30tisíc divákov, ale najmä preto, že ponúkol dosiaľ najatraktívnejší program. Od Mozartovho Requiem cez svieže úpravy štátnych hymien, o ktoré sa postaral Peter Breiner s košickými filharmonikmi, alebo worldmusicových afrických mágov Baobab Orchestra či soulfunkové ženské tornádo menom Sharon Jones. Výrazne bolo počuť aj divokú elektroniku v podaní Autechre a príjemné dreampopové pesničky dalšej britskej skupiny The XX.
Pohoda je stále festival, na ktorý sa chodí hudbu objavovať, nestojí na menách dvochtroch headlinerov. Keby sa ten istý program opakoval dva dni po sebe, väčšina divákov by ich pravdepodobne strávila vždy inak. Na desiatich scénach sa totiž začínalo už dopoludnia a až do ranných hodín sa takmer stále niečo dialo. Čo boli vrcholy tohto ročníka? Pre niektorých energickí veteráni The Stranglers, pre iných zasa Vivaldi alebo Islanďania múm.
Stretnutia svetovAk by sme však hľadali niečo, čo zosobňuje podstatu celej Pohody, bol to koncert zoskupenia afterPhurikane, kde sa dali dokopy rómski hudobníci (niektorí so zdravotným postihnutím) s violončelistom Jozefom Luptákom, akordeonistom Borisom Lenkom a hráčom na perkusie Thierrym Ebanom. Stretnutie rôznych svetov iskrilo muzikalitou a veľkými emóciami.
Silným momentom bola aj nedeľňajšia ranná bohoslužba. Na pódiu sa zišli trenčiansky rabín Zev Stiefel, evanjelická farárka Anna Polcková, katolícky kňaz Anton Srholec a Daniel Pastirčák z Cirkvi bratskej. Civilne poňaté biblické výjavy dopĺňali hudobné vstupy, o ten najzaujímavejší sa postarala Dorota Nvotová, keď k desiatemu výročiu smrti svojho otca Jara Filipa svojsky zahrala jeho nadčasový hit Bolo nás jedenásť.
Naopak, zbytočné emócie vyvolal Balet SND. Presnejšie, jeho vedenie. Tanečníci si totiž vystúpenie užili, no autor choreografie a bývalý šéf súboru Mário Radačovský sa musel len prizerať. Keďže už nie je členom divadla, organizátorom hrozila pokuta. No keďže spoluprácu s Pohodou nadviazal ešte on, Michal Kaščák ho na pódium vytiahol aspoň na záver.
Mínusy
Otvorená Garnier aréna. Premiéra oratória od jedného z najzaujímavejších skladateľov Vladimíra Godára je dobrý nápad, ale krehké tóny klasiky a zvuky z kolotočov nejdú dokopy. Aj niekoľko ďalších komorných akcií tu dosť rušilo dianie z okolia.
Zvuk na niektorých pódiách. Nazvučiť každý deň niekoľko úplne odlišných hudobníkov je náročné, no hlavná scéna ani Tesco stage viackrát nezneli na svoje možnosti.
Chýbajúce zóny s tieňom. Z areálu zmizli naťahané siete, na ktoré boli diváci zvyknutí z minulých ročníkov. Minimálne na toto bolo partnerstvo festivalu s armádou dobré.
Všetko má svoje hranice. Oficiálne diváci nesmú fotiť koncerty, kapely zasa oficiálne nesmú skákať do davu. Kým sa to nedeje viackrát za sebou, je to o. k. Keď však kanadskí Crystal Castles začali biť divákov, museli festival predčasne opustiť, čo sa doposiaľ ešte nestalo.
Atmosféra je späť
Počas festivalu tento rok nedošlo k žiadnym vážnym problémom, polícia musela riešiť iba jednu krádež v stanovom mestečku, zdravotníci zasa najmä kriesili dehydrovaných návštevníkov, ktorí v tropickej sobotnej teplote podcenili pitný režim. V nedeľu vznikol problém s upchatým parkoviskom, takmer všetci automobilisti sa totiž rozhodli uniknúť horúčave odchodom v rovnakom čase.
Šéf festivalu je však celkovo spokojný: „Pre nás je najdôležitejšie, že sa festival vrátil s atmosférou, ktorú mal vždy. Podľa mňa dokonca ešte v silnejšom a hlbšom význame,“ povedal Michal Kaščák po skončení Pohody.
