Na prvý pohľad pripomínajú skôr fanúšikov nejakej gothicrockovej skupiny, no to, čo robia kritika označuje výrazom dreampop. Zasnené pomalé pesničky hrané na tradičných nástrojoch s elektronickými podkladmi dostali vlani mnohých kritikov i fanúšikov, ktorí debutovú nahrávku The XX vyhlásili za jeden z najsilnejších album roka. S ROMY MADLEY CROFT a OLIVEROM SIMOM sme sa porozprávali krátko pred ich koncertom na trenčianskej Bažant Pohode.
Ste headlinermi veľkých festivalov, no vaša hudba je skôr intímna, klubová. Ako sa cítite pred takým davom?
„My sme začínali na malých pódiách, kde je oveľa ľahšie nadviazať kontakt s publikom. Len v posledných dvoch rokoch sme postupne začali vystupovať na čoraz väčších scénach. Myslím si, že keď chceme zostať stále svieži, musíme to pravidelne striedať.“
Zatiaľ ste vydali iba jeden album, dá sa z toho postaviť celý koncert?
„Snažíme sa prísť na to, ako naživo zahrať naše pesničky v trochu v inej podobe, ako sú na albume. Na koncertoch pracujeme aj s vizuálmi, pre atmosféru našej hudbu je dôležité dosť špecifické osvetlenie pódia. A okrem vlastných vecí často hrávame aj coververzie nejakých populárnych anglických pesničiek. To nás fakt baví.“
Ako vám zmenil úspech vašej debutovej nahrávky život? Nechýba vám súkromie?
„Najskôr sme boli hanbliví, dnes si už viac veríme. Ešte viac než súkromie nám chýbajú naše postele. Je pre nás luxusom, keď sa pár dní v mesiaci môžeme normálne vyspať. Ale akokoľvek nám chýba domov, uvedomujeme si, že sme dostali úžasnú príležitosť, musíme to využiť. Prežívame úžasné časy.“
Album otvára krátka chytľavá inštrumentálna skladba. Často znela v britskej a americkej televízii, napríklad aj počas poslednej olympiády. Ešte ju dokážete počúvať?
„Nedá sa povedať, že sa vyhýbame televízii, ale nikdy nie sme na jednom mieste tak dlho, aby sme mali čas nejako viac pozerať. Ale vieme, že sa tá skladba hráva, spomínali nám to rôzni ľudia.“
Čo je také špeciálne na škole Elliott, kde okrem vás študovali aj ďalší známi mladí hudobníci ako Burial, Four Tet alebo Hot Chip?
„Keď ste tam, príde vám úplne smiešne robiť z toho niečo špeciálne. Je to úplne obyčajná umelecká škola, akurát, že je v Londýne, kde je väčší výskyt talentov.“
Často sa súčasnej scéne vyčíta, že muzikanti neovládajú hru na nástroj. Vy používate okrem elektroniky aj gitary, študovali ste niekedy hudbu?
„Jamie (pozn. tretí člen skupiny) vie hrať na klavír,ja som mala pár lekcií hry na gitaru a odišla som."
Nútili vás do niečoho, čo vám bolo cudzie?
„Ten učiteľ mal príliš dlhé nechty (smiech). Máme radi umenie, nenávidíme však hodiny umenia. Kto nechce byť klasickým virtuózom a ide mu skôr o to, ako vyjadriť vlastné myšlienky, musí to robiť spontánne. Umelecké vzdelanie môže často zabiť zábavu. Nie je dôležité vedieť technické detaily alebo ktorá hudba vás ovplyvnila. To zaujíma hlavne kritikov.“
Tvorca seriálu Simpsonovci Matt Groening bol kurátorom festivalu All Tomorrow’s Parties, kde si vybral aj vás. Aké to bolo?
„Pre nás to bola veľká česť. Matt tvrdil, že sa mu náš koncert páčil.“
Znamená to, že vás možno uvidíme v niektorom z najbližších dielov podobne ako predtým iné známe skupiny?
„O tom zatiaľ nič nevieme (smiech). Ale na tom festivale sme si zahrali s mnohými známymi hudobníkov, ktorých máme veľmi radi. Boli tam napríklad CocoRosie a Joanna Newsom.“
Nerozmýšľali ste nad nejakou spoločnou pesničkou?
„Niekedy máte niekoho tak rád, že vám to bráni v spolupráci. Stratíte odstup. To čaro funguje iba vtedy, keď každý hrá sám. Zbytočných hudobných mišmašov už vzniklo veľa, načo vyrábať ďalšie?“
Poznáte sa z detstva a stále hráte v kapele. Ešte si neleziete na nervy?
„Sme stále najlepšími priateľmi. Keby sme spolu nehrali, chýbali by sme si.“
