Režiséri by sa nemuseli až tak veľmi sťažovať, že hollywoodska výroba vytláča ich autorské filmy z kín. Originálny môže byť aj film, ktorý vzniká vnútri hollywoodskeho systému.
KARLOVE VARY, BRATISLAVA. Vo Francúzsku bola v roku 1993 jedna veľká debata o tom, či je audiovizuálny priemysel priemyslom ako každý iný, alebo či k nemu treba pristupovať ako ku „kultúrnej výnimke“ a vymyslieť preň špeciálnu finančnú podporu. Vraj sa na to prišli pozrieť aj americkí špióni, aby zistili, ako sa k filmu stavia francúzska vláda a aké s ním má strategické plány.
Niektorí režiséri toto považujú za dôkaz, že Spojené štáty považujú film za štátny záujem. Preto je u nich filmový priemysel taký silný a preto sa mu tak ľahko presadzuje vo svete. „Vyvážajte do sveta americké filmy, ostatné výrobky prídu za nimi,“ vravel aj prezident Roosevelt.
Na festivale v Karlových Varoch sa do hlavnej súťaže dostal film Hitler v Hollywoode, ktorý si pomáha aj konšpiračnými teóriami, aby takýto názor potvrdil. Hoci sa to snaží robiť mystifikačným, a teda zábavným spôsobom.
Čo chcel Hitler v Amerike?Hitler v Hollywoode sa spočiatku javí ako dokument o legendárnej francúzskej herečke Micheline Presle. Chodí za ňou portugalská herečka Maria de Madeiros, preslávená z Tarantinovej Pulp Fiction, a vypytuje sa jej na najdôležitejšie životné chvíle. Zdalo by sa, že najvzrušujúcejšie chvíle prídu, keď Micheline Presle začne opisovať svoje stretnutie so Gérardom Philipom vo filme Diabol v tele. Ale nie je.
Mariu de Madeiros zaujme film mladého režiséra Luisa Aramchecka z roku 1933, ktorý Micheline Presle nikdy nevidela, pretože Európa sa vtedy dostala do predvojnového stavu. Keď o ňom spolu začnú pátrať, zistia, že v rovnakom čase sa nakrúcal film s pracovným názvom HH. A pýtajú sa, čo mal ten názov znamenať.
Vďaka skutočným aj falšovaným archívnym záberom prídu nakoniec na dve stopy. Jednou je, že Hitler obdivoval význam Hollywoodu pre americkú propagandu. Chcel tam zájsť a inšpirovať sa (z toho by vyplynul názov Hitler in Hollywood).
Tá druhá stopa je viacmenej opačná a naznačuje, že európski filmári sa zmobilizovali a chystali sa na Hollywood zaútočiť (Hit the Hollywood).
Autorom tohto mystifikačného filmu je belgický režisér Frédéric Sojcher. „Nemám nič proti americkému filmu, veď americký film, to nie je len Hollywood. Povedzme, že som len proti takej vízii filmového priemyslu, aký vytvoril Hollywood, pretože ten zabraňuje tomu, aby bol vo svetových kinosálach rovnako zastúpený aj európsky film,“ vravel v Karlových Varoch. Zrejme sa tým snažil zmierniť nepriateľské naladenie, ktoré by mohlo k Hollywoodu vo Varoch vzniknúť.
Na úplný koniec svojho filmu, až po jeho záverečných titulkoch, však Sojcher strihol názory zaslúžilých európskych režisérov (Wima Wendersa, Andreja Končalovského, Thea Angelopoulusa), ktorí sa sťažujú otvorene.
Čo sme ochotní premietaťV čase, keď si veľa divákov naozaj mylne stotožňuje americký film s Hollywoodom, to nie je veľmi šťastný nápad. Dokument Hitler v Hollywoode (aj keď ho karlovarský festival uvádzal ako komédiu) skôr prispieva k smutnému obrázku, v ktorom boj európskeho autorského filmu za svoju dôležitosť vyznieva zúfalo a tak trochu aj smiešne.
Maria de Madeiros, obohatená o zážitok z Pulp Fiction, na to mala najtriezvejší názor: „Spolu s Quentinom Tarantinom sme tento film nakrúcali ako nezávislé dielo. Netušili sme, či bude v kinách úspešný a či bude vôbec zrozumiteľný, pretože ide proti všetkým pravidlám, ktoré v Hollywoode vznikli. Je originálny, sofistikovaný, provokatívny. A predsa – nakrútili sme ho vnútri hollywoodskeho systému,“ vravela. „Takže neobviňujme zbytočne Ameriku. Radšej sa pýtajme Európanov, či sú aj oni ochotní takéto filmy odpremietať.“
