Ruský novinár a spisovateľ svoj román Metro 2033 najprv sprístupnil zadarmo na internete. Vlani sa v ruštine objavilo už aj jeho pokračovanie, v slovenčine vyšiel prvý diel.
Literárna fantastika má relatívne jasné pravidlá. Podobne asi ako každá žánrová literatúra, aj postapokalyptické sci-fi má svoje bežné kulisy, predpoklady a dôsledky. Postavy a postavičky sa tak potácajú vo svete po globálnej katastrofe, ktorej príčinou je zvyčajne človek. A snažia sa prežiť, v niektorých prípadoch zachrániť či aspoň zlepšiť „svet po“.
Kiná majú svojho Mad Maxa či gýčový Vodný svet, počítačoví hráči kultový Fallout a milovníci kníh množstvo románov a poviedok. Metro 2033 Dmitrija Glukhovského tak nie je obzvlášť originálne. Protiatómovým krytom nie je diera v akomsi kopci, ale moskovské metro a technológie sa aj tu stávajú predmetom zbožného uctievania. K tomu pripojte bežné zvlčenie ľudských pomerov, mutantov, nebezpečnú radiáciu a temnotu sveta, kde človek nevydrží denné svetlo.
Lenže keď si všetok tento povinný žánrový koktail odmyslíte, Glukhovského text je veľmi zručne napísaným románom. Aj keď Arťomove putovanie má v sebe čosi z tolkienovského putovania od niekam do niekam, za ktorým ostávajú len mŕtvi a nedopovedané príbehy.
Zmenšený svet
Moskovské metro je v autorovom podaní akýmsi panoptikom ľudského sveta. V karikatúrovom (v tomto prípade) zmenšení stretnete komunistov aj fašistov, grázlov aj náboženských fanatikov, jehovistov, žobrákov či snobov, ktorých Glukhovsky vtesnal do textovej sklenenej fľaše s modelom dopravných uzlov.
Nostalgia starcov za časmi, keď sa ešte kráčalo po povrchu, sa tu stretáva s dezilúziou o človeku, s krutosťou každodenného zápasu o jedlo a náboje, ktoré sú vo svete nefunkčných podzemných dopravných prostriedkov univerzálnym platidlom. V metre sa dúfa aj blúzni, sníva aj bojuje s rôznymi potvorami, zvieratami a ľuďmi premenenými na zvieratá, ktoré vyliezajú z málo preskúmaných oblastí tunelov. A tieto miesta začínajú už pár stoviek metrov za stanicami, ktoré ľudia premenili na akési mestečká.
Škoda slovníka
Ak ste ochotní prijať hru na žánre, potom je Metro 2033 veľmi príjemná kniha. Trochu jej však škodia dve veci: prvou je akási autorova ambícia. Dej – to najpodstatnejšie pri podobných textoch – retarduje rôznymi odbočeniami, vnútornými monológmi či zamysleniami, ktoré málokedy prekročia úroveň instantných múdrostí zo stredoškolskej príručky filozofie.
Druhou je trochu starosvetský, ale inak veľmi kvalitný slovenský preklad. V postapokalyptickom texte plnom drsných pomerov a rôznych hrdlorezov pôsobia slová a spojenia ako „kurník šopa“ či „degeši“ nenáležite. Trochu to pripomína slovenské filmy, kde decká zo sídlisk vravia „do kelu“. Škoda, že vy potom ako čitateľ uvažujete, či odvaha použiť aspoň trochu autentické jazykové prostriedky chýbala prekladateľovi, vydavateľovi alebo autorovi románu.
