Popredný nemecký dramatik Tankred Dorst, jeho spolupracovníčka Ursula Ehlerová a vtedajší riaditeľ divadla v Bonne Manfred Beilharz sa pred dvadsiatimi rokmi po páde železnej opony rozhodli, že zorganizujú festival súčasnej európskej drámy. Dôvod – ako vraví Beilharz – bol jednoduchý: „Na svete existovalo veľa festivalov – pre spevákov, hercov, režisérov, pre (väčšinou mŕtvych) skladateľov – ale ani jeden festival, ktorý by sa venoval žijúcim dramatikom a ich hrám. Tak sme ho založili a dnes má už desať rokov.“
Slovensko iba na papieri
Od roku 1992 sa teda každý párny rok koná bienále európskej drámy; prvé ročníky v Bonne, od roku 2004 vo Wiesbadene. Stále pod vedením trojice zakladateľov. Slovensko sa doteraz zúčastnilo tri razy. S Mňačkovou Čistkou (SND 1994), s Uhlárovou inscenáciou Eo ipso (Stoka 1996), s Karáskovým Perónom (Divadlo A. Duchnoviča z Prešova 2004 – hra v rusínčine!).
V tomto jubilejnom 10. ročníku vystúpilo na javiskách vo Wiesbadene a v neďalekom Mainzi 24 divadelných súborov z 21 európskych krajín. Česko a Slovensko tentoraz chýbali. Neboli však jediní. Z navrhovaných inscenácií hier, ktoré sa na bienále „neprebojovali“, dali organizátori preložiť osem titulov, venovali im špeciálny seminár a úryvky predviedli nemeckí herci v inscenovanom čítaní. Tak sa tu prezentovali dvaja naši autori: Viliam Klimáček s hrou Komunizmus a český dramatik a režisér Arnošt Goldflam s hrou Ženy a panenky.
Aké boli dominantné témy tých 24 uvedených hier? Podľa výstižného „rozškatuľkovania“ riaditeľa festivalu boli tie témy tri: kritický pohľad na spoločensko-politické problémy danej krajiny, rodinné vzťahy, kolektívna výpoveď ako špecifický prostriedok divadelného kumštu.
Z každého súdka jeden príklad: Milí Islanďania (hra o finančnej kríze od trojice islandských autorov), Muž, ktorý zjedol svet od nemeckého dramatika Niss-Momme Stockmanna (vzťah nezamestnaného muža, ktorý opustil ženu a syna a žije s dementným otcom) a napokon hra a inscenácia Škaredý človiečik, ktorú spolu vytvorili tri mladučké turecké herečky, jedna dramaturgička a jedna režisérka – všetky pôvabné, ale najmä bystré, vtipné a talentované.
Odvážna turecká hra
Text vznikol z dokumentárnych materiálov v priebehu kolektívnych improvizácií a inšpirovaný bol Andersenovou rozprávkou O škaredom kačiatku. Tie tri herecké devy majú každá iný problém: jedna je lesbička, druhá Kurdka a tretia tvrdohlavo trvá na tradičnom nosení šatky. Ich vzájomné spory a zároveň aj nezmieriteľné rozpory s konzervatívnou časťou tureckej spoločnosti, s políciou a školským poriadkom sú často komické, inokedy tragické, ale najčastejšie trápne.
Je to hodinový príval konfliktov a neobyčajne otvorenej reflexie nábožensky i politicky rozdelenej tureckej spoločnosti. Predstavenie má razanciu, vtip a nevídanú apelatívnosť. Časť publika tvorili v Nemecku asimilovaní Turci, ich reakcie boli búrlivé. Aké asi musia byť priamo v Istanbule? Klobúk dolu pred tými odvážnymi slečnami!
V rámci bienále prebieha aj Fórum mladých európskych autorov. Tentoraz sa tu stretlo 21 začínajúcich dramatikov. V skupine, ktorú viedol anglický lektor a svetoznámy dramatik Mark Ravenhill, zakotvil ako najmladší z účastníkov aj študent dramaturgie a réžie na VŠMU Lukáš Brutovský. Keď ho Ravenhill zbadal, prekvapene zvolal: „Wow! You are a baby!“ Ale o jeho hre Na obede uznanlivo povedal: „Si veľmi precízny a úsporne narábaš so slovami.“
Nielen pre uznanie Marka Ravenhilla začnú hru po prázdninách skúšať v súbore bratislavského Divadla a.ha, ktoré bude od novej sezóny pôsobiť v bývalých priestoroch Malej scény SND na Dostojevského rade. Dúfajme, že Ravenhilla pozvú na premiéru.
