TEL AVIV. Franz Kafka by sa v tomto absurdnom divadle určite vyžíval. Po dvoch rokoch súdnych naťahovačiek konečne otvorili bezpečnostné schránky, ktoré obsahujú jeho literárnu pozostalosť aj súkromnú korešpondenciu či kresby. Boli uložené v bankách v Tel Avive a Zürichu.
Izraelský denník Haarec napísal, že okrem iného obsahujú aj Kafkom vlastnoručne napísanú verziu jednej z jeho najznámejších poviedok. Je možné, že v nich ležali aj nikdy nepublikované práce. Aké poklady sa v sejfoch skrývali, sa dozvieme až neskôr. Ich obsah teraz študujú nemeckí literárni vedci, historici a znalci rukopisov.
Vo finále sa bude rozhodovať, komu pozostalosť pripadne. Či zostane v súkromných rukách, alebo ju budú mať možnosť vidieť aj návštevníci múzeí.
Všetko to spôsobil Kafkov priateľ a vykonávateľ jeho poslednej vôle Max Brod. Ten ignoroval želanie umierajúceho spisovateľa a nespálil jeho papiere. Pred začiatkom druhej svetovej vojny s nimi emigroval do Palestíny, časť dokumentov dal izraelskému štátnemu archívu, časť pripadla jeho dedičke Ester Hoffe. Tá bola, rovnako ako Kafka a Brod, z komunity pražských nemeckých Židov.
Hoffe držala literárne skvosty vo svojom zatuchnutom byte v Tel Avive. Pár kúskov predala cez Sotheby’s, napríklad rukopis Procesu od nej kúpilo nemecké múzeum v Marbachu za viac ako milión libier.
Keď pred tromi rokmi zomrela vo veku 101 rokov, Kafkove veci sa stali majetkom jej dvoch dcér. Tie sa ich údajne chystajú predať múzeu v Marbachu. Tiež chcú, aby súd rozhodol, že sa obsah Kafkových sejfov nikdy nezverejní.
Štát však požiadal iný súd, aby predaju zamedzil s tým, že ide o kultúrne dedičstvo Izraela. Vraj sám Kafka uvažoval o emigrácii do Palestíny, zaujímal sa o hebrejčinu a chcel si otvoriť v Tel Avive reštauráciu, kde by bol čašníkom.
