Po dvoch rokoch sa opäť objaví na Slovensku. AL JARREAU bude budúci víkend hviezdou OpenJazz festivalu na Zelenej vode. „Viem, že to bude pri jazere, už sa na to teším,“ hovoril v telefonáte so SME z Paríža.
Na Slovensku ste hrali predvlani. Prinesiete tú istú sprievodnú kapelu alebo máte nových hudobníkov?
„Sú to stále tí istí hráči. Znejú skvele a ľudia sa na koncertoch bavia. Nemal som žiadny dôvod ich meniť. Tešíme sa na hranie na open-air festivale.“
Čo vlastne budete hrať?
„Program je postavený najmä na hudbe, ktorú som robil v začiatkoch 70. rokov. Je pre mňa zaujímavé sledovať, ako reagujú ľudia, ktorí ju vtedy počúvali a dlho nezažili na koncerte a ako zareaguje mladé publikum, ktoré túto hudbu vôbec nepozná. Samozrejme, okrem toho plánujeme hrať aj skladby, ktoré sú hitovkami, ako napríklad Take Five, We Got By alebo Look to the Rainbow Sweet či Potato Pie. Verím, že to nie sú len pekné spomienky, ale stále živá hudba.“
Vaše publikum však čaká na nový album.
„Som pripravený baviť sa s vydavateľom o novej štúdiovej nahrávke, dúfam, že čas na to príde po skončení turné na jeseň. Ak všetko pôjde dobre, na budúci rok v lete by to mohlo vyjsť. Ešte neviem, čo presne to bude, ale už mám pár nápadov, na ktorých chcem popracovať s kapelou.“
Je šanca, že by sa tam mohol objaviť George Benson, s ktorým ste pred štyrmi rokmi nahrali veľmi úspešný album Givin' It Up?
„To momentálne nie je v pláne. Som však otvorený čomukoľvek. Ak George alebo ja vymyslíme nejakú vhodnú skladbu pre nás dvoch, určite ju nahráme.“
On začínal ako gitarista a stal sa spevákom. Tento príbeh sa často opakuje, vás nikdy nelákalo hrať na nejaký nástroj?
„Hahaha, to veru nie! Hral som len na malý rytmický nástroj cabasa, lenže to je úplne jednoduché. Obávam sa, že v mojom prípade je už neskoro naučiť sa dokonale zvládať saxofón alebo gitaru. Ale ako sa o tom teraz bavíme, začínam si myslieť, že by bolo veľmi múdre, keby som sa v minulosti naučil hrať na klavíri tak ako Stevie Wonder. Alebo aspoň ako Justin Timberlake. Určite by mi to pomohlo pri písaní skladieb.“
Preto tak často napodobňujete iné nástroje hlasom?
„To pochádza z inej časti mojej osobnosti. Niekto by to pokojne mohol nazvať schizofréniou (smiech). Robím to preto, lebo chcem byť celý čas v hudbe a hudbou sa chcem predovšetkým baviť. Hlas môže byť i sólovým nástrojom, rovnako dokáže byť súčasťou rytmiky. To robievam, aj aby som sa zabavil, keď šoférujem alebo umývam doma riad - vtedy si chcem zaspievať nejaké zaujímavé rytmy (Al Jarreau začne napodobňovať breakbeatový rytmus bicích).“
Akú hudbu vlastne počúvate dnes?
„Všetko – od klasiky a Bocelliho až po Norah Jones a country pesničky Gartha Brooksa. Počúvam veľmi veľa rôznej hudby, aj keď úprimne povedané, v poslednom čase nemám na to príliš veľa času. Na druhej strane, hudbu máte úplne všade. V reštauráciách, vo výťahoch, na letiskách, dokonca ju počujete, aj keď sedíte v kresle u zubára (smiech).“
Ako jeden z mála spevákov ste získali Grammy v kategóriách džez, soul aj R&B, vo vašom speve sú rôzne vplyvy. Nudilo by vás obmedzovať sa iba na jediný hudobný žáner?
„Bavia ma rôzne veci, ale so slávnym producentom Tommym LiPumom sme napríklad urobili aj nahrávku Accentuate The Positive, ktorá je pre mňa jednoznačne džezovým vyjadrením. Žiadne R&B ani pop, sú tam iba staré džezové štandardy z polovice 20. storočia.“
"V mojom veku je skvelé ráno sa zobúdzať s tým, že stále máte túžbu niečo robiť a že stále môžete robiť to, čo vás napĺňa. Budem spievať, dokedy budem vládať."
Zhodou okolností krátko pred vami oslavoval sedemdesiatku aj Herbie Hancock. Vymyslel si špeciálny narodeninový koncert v newyorskej Carnegie Hall, kam pozval niekoľko známych muzikantov. Vy ste mali tiež nejakú špeciálnu oslavu?
„Tiež mi napadlo, že by sa možno hodilo niečo urobiť, ale čo sa organizovania týka, ja som dosť lenivý človek na rozdiel od Herbieho (smiech).“
Čo vás stále poháňa vpred?
„Niekto má vášeň pre maľovanie alebo sa stará o kvety. Mne sa prihodilo, že vášnivo milujem hudbu. Stále mi robí veľkú radosť a ešte stále ma dokáže uživiť. Čo už si človek môže viac priať? V mojom veku je skvelé ráno sa zobúdzať s tým, že stále máte túžbu niečo robiť a že stále môžete robiť to, čo vás napĺňa. Budem spievať, dokedy budem vládať. Bez hudby by som bol úplne iný človek.“
