Dva záverečné koncerty festivalu Colours of Ostrava jednoznačne potvrdili jeho prívlastok multižánrový. Aj keď na rôznorodosť hudby, ale aj na takmer nezlučiteľnú zmes emócií valiacu sa v pravidelných intervaloch z pódií sú už diváci tejto akcie zvyknutí.
V nedeľu večer sa s paralelne pribúdajúcim dažďom zvyšovala intenzita zvuku. Jeho maximálnu možnú hranicu rozpútalo po melancholickom vystúpení Reginy Spektor pravé punkové šialenstvo s legendárnym Iggym Popom a The Stooges.
Spomienka na violončelistu
Na hlavné pódium „krstný otec“ punku vyšiel po zdanlivo krehkej Regine Spektor. Jej príchod pripomínal skôr príchod zvukára, ktorý ešte potrebuje poslednýkrát skontrolovať scénu. Bez jediného slova sa, celá v čiernom, posadila za mohutné koncertné krídlo a začala hrať s huslistom a bubeníkom.
Po niekoľkých pesničkách ju hudobníci nechali na pódiu samotnú. Viacerí diváci tento moment postrehli až o chvíľu, pretože zvuk, ktorý dokáže Regina doslova vyčarovať iba hlasom a rovnako vzletnou hrou na klavíri, sa zaobíde bez akejkoľvek pomoci.
Ani veľké festivalové pódium a tlačiaci sa dav pod ním neovplyvnili komornosť skladieb Better, Fidelity či Laughing With. Úsmevu sa fanúšikovia cítiaci smutný tieň v hlase predsa dočkali. Regina začala skladbu The Flowers a zistila, že si celkom nepamätá noty. Po pár tónoch sa vrátila na začiatok a už pieseň, samozrejme, odohrala bez zaváhania.
Skôr veselému a bezstarostnému vystúpeniu, na aké sú jej fanúšikovia zvyknutí, však bránila ruskej speváčke žijúcej v Amerike tragická nehoda spred pár dní. Zomrel pri nej violončelista, ktorý bol súčasťou sprievodnej kapely. Počas celého koncertu stála symbolicky na pódiu vedľa huslistu prázdna stolička. Pravdepodobne náročné rozhodnutie Reginy Spektor, aby nezrušila vystúpenie, bolo minimálne z pohľadu divákov správne. Dopriala im výnimočnú dávku svojej muzikálne poetickej energie.
Energický veterán
Hodinová prestávka pred festivalovým finále v podobe koncertu Iggyho Popa s The Stooges bola priam nutná – na nabratie dostatku síl. Niekoľkotisícový dav správne tušil, že punková smršť ho nenechá chladným ani v upršanom počasí.
Šesťdesiatriročný veterán koncertuje od roku 2003 opäť so skupinou The Stooges. Svojou hudbou výrazne ovplyvnili celú scénu a hoci ich kritika spočiatku nešetrila, dokázali si raziť vlastný štýl.
Iggymu Popovi patrí aj iný priekopnícky čin – stagediving. Skok do davu, ktorý je charakteristickým prvkom všetkých jeho vystúpení sa v Ostrave nekonal. Iggyho fanúšikovia ho v tomto roku v Carnegie Hall nezvládli a spevák skončil so zranením na podlahe. Odvtedy je v pokúšaní šťastia opatrný.
Počas ostravského koncertu frontman skandujúci dav párkrát napínal a zdalo sa, že svoje rozhodnutie zváži, a predsa skočí. Fyzický kontakt s divákmi si vynahradil po svojom. Podobne ako na iných koncertoch vytiahol na pódium niekoľkých tancachtivých šťastlivcov, aby spolu s ním rozbehli pesničku Shake Appeal.
Správna bodka
Iggy Pop sa v Ostrave niekoľkokrát prešiel popri fanúšikoch a predviedol svoje akrobatické tanečné kúsky, ako inak – „hore bez“ iba v úzkych nohaviciach. Hádzal stojanom od mikrofónu a kým Regina zapĺňala pódium posediačky, on bol v každej sekunde inde. Šialené tempo a figúry predvádzal počas asi hodinového vystúpenia, ktoré bolo skvelým festivalovým finále.
The Stooges zahrali aj známu skladbu zo svojho prvého albumu I Wanna Be Your Dog, počas ktorej Iggy bavil publikum už tradičným kráčaním štvornožky, či Gimme Danger, Loose, ale aj skladby z posledného albumu The Weirdness.
Fanúšikovia márne čakali na jednu z najznámejších Iggyho skladieb Passenger. Nedočkali sa ani poctivo vytlieskaného prídavku. Nemôžu však povedať, že nezažili pravé punkové šialenstvo so všetkým, čo k nemu patrí – a teda aj s istou dávkou nevyspytateľnosti, ktorú si títo hudobníci môžu dovoliť.
