Dielo z pera najvýznamnejšieho predstaviteľa Mocnej hŕstky Nikolaja Rimského-Korsakova vzniklo na motívy rovnomennej básne Alexandra Sergejeviča Puškina a slovenskému publiku je menej známe.
Medzi jeho hlavné charakteristiky patrí impresívna hudba, abstraktné postavy, orientálne prvky a nejasný záver. Dej je zasadený do predrevolučného Ruska a rozpráva príbeh naivného ruského cára. Pre iluzórny pocit bezpečia mu Astrológ podaruje Zlatého kohútika, ktorý vždy zakikiríka, keď cárovi hrozí nebezpečenstvo. To, či je len nástrojom Astrológa alebo či Šemachanská cárovná je v skutočnosti Astrológ sám, je ponechané na voľnú interpretáciu diváka.
Posledné dielo Nikolaja Rimského-Korsakova vznikalo v porevolučnom období Ruska roku 1906 a je satirou moci, ktorá v druhom pláne oslavuje "bezcárske Rusko".
V hlavných úlohách sa divákom predstavili Jurij Gorbunov, Jana Valášková, Ida Kirilová a Ľudovít Ludha. V úlohe tajomnej orientálnej Šemachanskej cárovnej diváci videli Adrianu Kohútkovú, ktorá v inscenácii vystupuje bez alternácie. Operu hudobne naštudoval Peter Ferenc, ktorého bude v dirigovaní striedať Pavol Selecký. Režijne inscenáciu pripravil Pavol Smolík. Kostýmy, ktoré pre bohatosť hudby sprevádza jednoduchosť, navrhla Ľudmila Várossová, scénu Vladimír Čáp.
Nikolaj Rimskij-Korsakov (1844-1908) pochádzal z rodiny úradníka. Ako 12-ročný nastúpil na námornú reálku a vďaka talentu zdedenom po matke navštevoval i súkromné hodiny klavíra. Systematickému štúdiu hudby sa začal venovať až po návrate z trojročnej služby na vojenskej lodi. Pridal sa k skupine skladateľov neskôr nazývanej Mocná hŕstka, ktorej členmi boli aj Modest Musorgskij a Alexander Borodin. Rimskij-Korsakov je autorom spolu 14 opier na rozprávkové i historické námety, pričom väčšinu libriet napísal sám. Okrem nich vytvoril tri symfónie, orchestrálnu suitu Šeherezáda a klavírny koncert. Jeho úpravy niektorých opier Musorgského a Borodina zohrali významnú úlohu v etablovaní sa týchto diel v medzinárodnom repertoári.
