SME
Utorok, 5. júl, 2022 | Meniny má Cyril, Metod

Staviteľ nemeckej demokracie

Nemecký architekt vdýchol do svojich výnimočných stavieb demokraciu a slobodu a zviditeľnil bývalé západné Nemecko vo svete.

(Zdroj: vs-moebel.de, WIKIMEDIA)

V roku 1939 narukoval Günter Behnisch (12. 6. 1922 - 12. 7. 2010) do Wehrmachtu, aby v druhej svetovej vojne okúsil život námorníka, kapitána ponorky. Považoval za šťastie, že sa dostal do britského zajatia, odkiaľ sa zdravý roku 1947 vrátil do rozbombardovaného Nemecka. Ešte v tom istom roku začal na Technickej univerzite v Stuttgarte študovať architektúru. Po skončení v roku 1951 pracoval u architekta Gutbroda, už po roku sa však osamostatnil. Stuttgartu zostal verný, založil tam vlastný ateliér.

SkryťVypnúť reklamu

Práce v povojnovom Nemecku bolo dosť. Behnisch spolu s partnerom Brunom Lambartom (do roku 1956, neskôr Behnisch & Partneri) projektoval po celom západnom Nemecku najmä školy. Mnoho budov sa montovalo s prefabrikátmi - stavebnými dielcami. Vtedy to boli inovačné konštrukčné prvky a budova vysokej školy v Ulme bola prvá, ktorú roku 1963 takto postavili. Projektovali športové haly i pavilóny vysokých škôl.

Sklo, plexisklo a oceľové laná

V roku 1967 sa Behnisch podujal realizovať projekt, ktorý ho razom preslávil po celom svete. Olympijský štadión ktorý postavili spolu s konštruktérom a statikom Ottom pre XX. letné olympijské hry v Mníchove (1972), vyvolal rešpekt a obdiv nielen u odbornej verejnosti. Projekt bol na svoju dobu výnimočný. Koncept veľkých stanových strešných konštrukcií, pozostávajúcich z plexiskla a oceľových lán, prekrýval nielen hľadisko štadióna, ale prechádzal ponad susediace objekty a komunikácie.

SkryťVypnúť reklamu

štadión

Bolo to po prvýkrát, čo sa podobná konštrukcia realizovala v takom veľkom rozsahu. Pritom Behnischov návrh z architektonickej súťaže najskôr vyradili, napokon vrátili späť, aby ho, najmä pričinením predsedu poroty a primátora Mníchova, vybrali ako víťazný. Behnischov projekt dostal prednosť pred konvenčnými športovými halami.

Medzi významné realizované projekty „staviteľa demokracie", ako Behnischa nazvala nemecká tlač, patrí Plenárna sála Spolkového snemu v Bonne. Urobil ju presklenú, aby poslancov bolo vidieť aj zvonku. Táto „dielňa demokracie", vtedy najmodernejšia parlamentná budova na svete, slúžila svojmu poslaniu krátko, do zjednotenia Nemecka, keď sa parlament i vláda presťahovali do Berlína.

parlament

Pohyblivé schody verzus história

K majstrovským dielam Güntera Behnischa patrí aj budova Univerzitnej knižnice v Eichstätte, kde dokázal vytvoriť symbiózu veľkoryso preskleného objektu s okolitou prírodou. V jeho neskorších dielach sa mu to nie vždy podarilo.

SkryťVypnúť reklamu

Medzi desiatkami Behnischových realizácií je Akadémia umení v Berlíne na Parížskom námestí pri Brandenburskej bráne. Budovu, jeho poslednú prácu, sprístupnili roku 2005. Práve tá patrí medzi najkontroverznejšie. Od projektu až po výstavbu dochádzalo k polemikám i kritikám, najmä preto, že v historickej časti Berlína nechcel magistrát povoliť stavbu s presklenou fasádou. Z námestia vidieť v budove šikmé plochy, rampy a pohyblivé schody. Pracovné priestory i zasadacia sála sú malé a vnútorná klíma neprospieva výstavám.

akadémia umení

Ceny? Nepotreboval ich

Prof. Dr. Ing. h. c. Günter Behnisch bol riadnym profesorom architektúry na Technickej univerzite v Darmstadte (1967 - 1987), od roku 1982 bol členom Akadémie umení v Berlíne, nositeľom mnohých ocenení. Vravel, že ani nevie, koľko vyznamenaní či architektonických cien dostal. Opakovane to bola napríklad Nemecká cena za architektúru. „Ceny sú dôležité pre mojich spolupracovníkov, ktorí sa roky zapodievajú jedným projektom a pre majiteľov objektov. Nie pre mňa," povedal.

SkryťVypnúť reklamu

Behnischov syn Stefan rozšíril akčný rádius otcových aktivít a popri ateliéri Behnisch & partneri vytvoril pobočku, od roku 1991 s vlastným menom Behnisch Architekten, s kanceláriami aj v Spojených štátoch. Neskôr, po mozgových príhodách, prevzal aj realizácie niekoľkých otcových prác, ktoré uspeli v súťažiach. Značka Behnisch bola žiadaná.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín
  2. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články
  3. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti
  4. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  5. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  6. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  8. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  1. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín
  2. OverenaSpolocnost.sk - novinka v oblasti účtovných auditov
  3. Nadšenie zo skúsenosti prenášajú v dm na zákazníka
  4. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články
  5. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti
  6. Kamery do auta: Čo dokážu a akú by ste si mali vybrať?
  7. Meranie rýchlosti v úsekoch už nebude pre vodičov problémom
  8. Ocenená 4K autokamera Mio má aj 2K so 60 snímkami a FHD so 120!
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 16 222
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 860
  3. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 12 257
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 442
  5. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti 5 981
  6. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami 5 499
  7. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 4 918
  8. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín 3 889
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prvé kusy MG ZS u bratislavského predajcu.

Cenník vyzerá ako pred vlnou zdražovania.


24 h
Peter Sagan dnes na Tour de France 2022 - 4. etapa LIVE cez online prenos.

Sledujte online prenos zo 4. etapy Tour de France 2022.


Sportnet 6 h
Henrik (vľavo) a Daniel Sedinovci.

Medzi najzaujímavejšie výmeny draftových volieb patrí aj tá, v ktorej sa ocitol Žigmund Pálffy.


Samuel Grega 29. jún
Ilustračné foto

Z pohľadu cien kľúčových komodít patria Slováci k najzraniteľnejším v EÚ.


1. júl

Blogy SME

  1. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  2. Boris Cíferský: Láska hory prenáša - Keď sa stratí ženích
  3. Lórant Kulík: Výstava fotografií: Dokumentuje momenty zo života, ktoré vidí keď stlačí spúšť fotoaparátu
  4. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  5. Martin Šuraba: Všetko o mojom otcovi
  6. Milan Buno: 7 knižných tipov: Tajná vojna, únos v Londýne, atentát ruskej mafie...
  7. Samuel Ivančák: Stretnúť sa s Mariánom Vargom je ako z Borgesovej poviedky (rozhovor)
  8. Miroslava Moncmanová: "Ruský izrazec", alebo, keď na kachličkách trónil Lenin
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 23 597
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 13 580
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 538
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 10 132
  5. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek 4 853
  6. Martin Greguš: Práca za 216 eur s DPH/hod? Pozrite si závery z kontrol v mestských podnikoch. Metropolitný inštitút - za dva roky na bežné výdavky o milión EUR viac 3 028
  7. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne? 2 966
  8. Tomáš Jacko: Ako dostať Róma z osady na Harvard 2 598
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťZatvoriť reklamu