SME
Utorok, 26. máj, 2020 | Meniny má DušanKrížovkyKrížovky
NEKROLÓG

Staviteľ nemeckej demokracie

Nemecký architekt vdýchol do svojich výnimočných stavieb demokraciu a slobodu a zviditeľnil bývalé západné Nemecko vo svete.

(Zdroj: vs-moebel.de, WIKIMEDIA)

V roku 1939 narukoval Günter Behnisch (12. 6. 1922 - 12. 7. 2010) do Wehrmachtu, aby v druhej svetovej vojne okúsil život námorníka, kapitána ponorky. Považoval za šťastie, že sa dostal do britského zajatia, odkiaľ sa zdravý roku 1947 vrátil do rozbombardovaného Nemecka. Ešte v tom istom roku začal na Technickej univerzite v Stuttgarte študovať architektúru. Po skončení v roku 1951 pracoval u architekta Gutbroda, už po roku sa však osamostatnil. Stuttgartu zostal verný, založil tam vlastný ateliér.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu

Práce v povojnovom Nemecku bolo dosť. Behnisch spolu s partnerom Brunom Lambartom (do roku 1956, neskôr Behnisch & Partneri) projektoval po celom západnom Nemecku najmä školy. Mnoho budov sa montovalo s prefabrikátmi - stavebnými dielcami. Vtedy to boli inovačné konštrukčné prvky a budova vysokej školy v Ulme bola prvá, ktorú roku 1963 takto postavili. Projektovali športové haly i pavilóny vysokých škôl.

Sklo, plexisklo a oceľové laná

V roku 1967 sa Behnisch podujal realizovať projekt, ktorý ho razom preslávil po celom svete. Olympijský štadión ktorý postavili spolu s konštruktérom a statikom Ottom pre XX. letné olympijské hry v Mníchove (1972), vyvolal rešpekt a obdiv nielen u odbornej verejnosti. Projekt bol na svoju dobu výnimočný. Koncept veľkých stanových strešných konštrukcií, pozostávajúcich z plexiskla a oceľových lán, prekrýval nielen hľadisko štadióna, ale prechádzal ponad susediace objekty a komunikácie.

Skryť Vypnúť reklamu

štadión

Bolo to po prvýkrát, čo sa podobná konštrukcia realizovala v takom veľkom rozsahu. Pritom Behnischov návrh z architektonickej súťaže najskôr vyradili, napokon vrátili späť, aby ho, najmä pričinením predsedu poroty a primátora Mníchova, vybrali ako víťazný. Behnischov projekt dostal prednosť pred konvenčnými športovými halami.

Medzi významné realizované projekty „staviteľa demokracie", ako Behnischa nazvala nemecká tlač, patrí Plenárna sála Spolkového snemu v Bonne. Urobil ju presklenú, aby poslancov bolo vidieť aj zvonku. Táto „dielňa demokracie", vtedy najmodernejšia parlamentná budova na svete, slúžila svojmu poslaniu krátko, do zjednotenia Nemecka, keď sa parlament i vláda presťahovali do Berlína.

parlament

Pohyblivé schody verzus história

K majstrovským dielam Güntera Behnischa patrí aj budova Univerzitnej knižnice v Eichstätte, kde dokázal vytvoriť symbiózu veľkoryso preskleného objektu s okolitou prírodou. V jeho neskorších dielach sa mu to nie vždy podarilo.

Skryť Vypnúť reklamu

Medzi desiatkami Behnischových realizácií je Akadémia umení v Berlíne na Parížskom námestí pri Brandenburskej bráne. Budovu, jeho poslednú prácu, sprístupnili roku 2005. Práve tá patrí medzi najkontroverznejšie. Od projektu až po výstavbu dochádzalo k polemikám i kritikám, najmä preto, že v historickej časti Berlína nechcel magistrát povoliť stavbu s presklenou fasádou. Z námestia vidieť v budove šikmé plochy, rampy a pohyblivé schody. Pracovné priestory i zasadacia sála sú malé a vnútorná klíma neprospieva výstavám.

akadémia umení

Ceny? Nepotreboval ich

Prof. Dr. Ing. h. c. Günter Behnisch bol riadnym profesorom architektúry na Technickej univerzite v Darmstadte (1967 - 1987), od roku 1982 bol členom Akadémie umení v Berlíne, nositeľom mnohých ocenení. Vravel, že ani nevie, koľko vyznamenaní či architektonických cien dostal. Opakovane to bola napríklad Nemecká cena za architektúru. „Ceny sú dôležité pre mojich spolupracovníkov, ktorí sa roky zapodievajú jedným projektom a pre majiteľov objektov. Nie pre mňa," povedal.

Skryť Vypnúť reklamu

Behnischov syn Stefan rozšíril akčný rádius otcových aktivít a popri ateliéri Behnisch & partneri vytvoril pobočku, od roku 1991 s vlastným menom Behnisch Architekten, s kanceláriami aj v Spojených štátoch. Neskôr, po mozgových príhodách, prevzal aj realizácie niekoľkých otcových prác, ktoré uspeli v súťažiach. Značka Behnisch bola žiadaná.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. St. Crux Pharma - Dezinfekcia šetrná k pokožke
  2. Ako posilniť imunitu?
  3. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky
  4. Zabezpečujeme certifikované MBA programy
  5. Ako efektívne ušetriť na platbách za energie?
  6. Podvodníci na internete útočia počas koronakrízy agresívnejšie
  7. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo
  8. Výnos od 5,5 % do 15 % p.a
  9. Nový portál Volvujem.sk je ako virtuálny showroom
  10. Profil Invest - snaživá firma z Vranova nad Topľou
  1. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  2. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  3. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  4. Benzín alebo akumulátor? Mýty a fakty
  5. AXA spustila výzvu na sociálnych sieťach
  6. Ako posilniť imunitu?
  7. V regióne Štefánika majú najrýchlejší internet. Je aj v Brezovej
  8. Turiec vedie. Bude mať najmodernejší internet cez optiku
  9. Na juhu Slovenska bude najmodernejší internet. Kde všade?
  10. Kde je najrýchlejší internet? V okolí Šale
  1. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky 13 929
  2. Ako správne dezinfikovať byt, bytový dom, auto či firmu 13 277
  3. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo 12 974
  4. Tieto veci robí banka, aby bola v bankomatoch hotovosť 11 616
  5. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 11 164
  6. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME 10 679
  7. 5 tipov, ako si vlastnoručne zlepšiť bývanie. Zvládne ich každý 10 530
  8. 3 pravidlá pre ochranu trávnika v čase letných horúčav 10 467
  9. Ako vytriediť Mekáč doma? 10 412
  10. Magazín zdravia s rúškom na ochranu tváre len za 2,99 € 10 325
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič po stretnutí so zástupcami fitnescentier.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Matovič sa zasa nevie zmestiť do kože

Štát sa stále riadi ústavou, nie duševnými poryvmi premiéra.

Peter Tkačenko

Pietruchová: Bojím sa, že náboženstvo bude určovať zákony

Krajniak nariadil akceptovať pripomienky biskupov.