SME
Pondelok, 14. jún, 2021 | Meniny má VasilKrížovkyKrížovky
NEKROLÓG

Staviteľ nemeckej demokracie

Nemecký architekt vdýchol do svojich výnimočných stavieb demokraciu a slobodu a zviditeľnil bývalé západné Nemecko vo svete.

(Zdroj: vs-moebel.de, WIKIMEDIA)

V roku 1939 narukoval Günter Behnisch (12. 6. 1922 - 12. 7. 2010) do Wehrmachtu, aby v druhej svetovej vojne okúsil život námorníka, kapitána ponorky. Považoval za šťastie, že sa dostal do britského zajatia, odkiaľ sa zdravý roku 1947 vrátil do rozbombardovaného Nemecka. Ešte v tom istom roku začal na Technickej univerzite v Stuttgarte študovať architektúru. Po skončení v roku 1951 pracoval u architekta Gutbroda, už po roku sa však osamostatnil. Stuttgartu zostal verný, založil tam vlastný ateliér.

Skryť Vypnúť reklamu

Práce v povojnovom Nemecku bolo dosť. Behnisch spolu s partnerom Brunom Lambartom (do roku 1956, neskôr Behnisch & Partneri) projektoval po celom západnom Nemecku najmä školy. Mnoho budov sa montovalo s prefabrikátmi - stavebnými dielcami. Vtedy to boli inovačné konštrukčné prvky a budova vysokej školy v Ulme bola prvá, ktorú roku 1963 takto postavili. Projektovali športové haly i pavilóny vysokých škôl.

Sklo, plexisklo a oceľové laná

V roku 1967 sa Behnisch podujal realizovať projekt, ktorý ho razom preslávil po celom svete. Olympijský štadión ktorý postavili spolu s konštruktérom a statikom Ottom pre XX. letné olympijské hry v Mníchove (1972), vyvolal rešpekt a obdiv nielen u odbornej verejnosti. Projekt bol na svoju dobu výnimočný. Koncept veľkých stanových strešných konštrukcií, pozostávajúcich z plexiskla a oceľových lán, prekrýval nielen hľadisko štadióna, ale prechádzal ponad susediace objekty a komunikácie.

Skryť Vypnúť reklamu

štadión

Bolo to po prvýkrát, čo sa podobná konštrukcia realizovala v takom veľkom rozsahu. Pritom Behnischov návrh z architektonickej súťaže najskôr vyradili, napokon vrátili späť, aby ho, najmä pričinením predsedu poroty a primátora Mníchova, vybrali ako víťazný. Behnischov projekt dostal prednosť pred konvenčnými športovými halami.

Medzi významné realizované projekty „staviteľa demokracie", ako Behnischa nazvala nemecká tlač, patrí Plenárna sála Spolkového snemu v Bonne. Urobil ju presklenú, aby poslancov bolo vidieť aj zvonku. Táto „dielňa demokracie", vtedy najmodernejšia parlamentná budova na svete, slúžila svojmu poslaniu krátko, do zjednotenia Nemecka, keď sa parlament i vláda presťahovali do Berlína.

parlament

Pohyblivé schody verzus história

K majstrovským dielam Güntera Behnischa patrí aj budova Univerzitnej knižnice v Eichstätte, kde dokázal vytvoriť symbiózu veľkoryso preskleného objektu s okolitou prírodou. V jeho neskorších dielach sa mu to nie vždy podarilo.

Skryť Vypnúť reklamu

Medzi desiatkami Behnischových realizácií je Akadémia umení v Berlíne na Parížskom námestí pri Brandenburskej bráne. Budovu, jeho poslednú prácu, sprístupnili roku 2005. Práve tá patrí medzi najkontroverznejšie. Od projektu až po výstavbu dochádzalo k polemikám i kritikám, najmä preto, že v historickej časti Berlína nechcel magistrát povoliť stavbu s presklenou fasádou. Z námestia vidieť v budove šikmé plochy, rampy a pohyblivé schody. Pracovné priestory i zasadacia sála sú malé a vnútorná klíma neprospieva výstavám.

akadémia umení

Ceny? Nepotreboval ich

Prof. Dr. Ing. h. c. Günter Behnisch bol riadnym profesorom architektúry na Technickej univerzite v Darmstadte (1967 - 1987), od roku 1982 bol členom Akadémie umení v Berlíne, nositeľom mnohých ocenení. Vravel, že ani nevie, koľko vyznamenaní či architektonických cien dostal. Opakovane to bola napríklad Nemecká cena za architektúru. „Ceny sú dôležité pre mojich spolupracovníkov, ktorí sa roky zapodievajú jedným projektom a pre majiteľov objektov. Nie pre mňa," povedal.

Skryť Vypnúť reklamu

Behnischov syn Stefan rozšíril akčný rádius otcových aktivít a popri ateliéri Behnisch & partneri vytvoril pobočku, od roku 1991 s vlastným menom Behnisch Architekten, s kanceláriami aj v Spojených štátoch. Neskôr, po mozgových príhodách, prevzal aj realizácie niekoľkých otcových prác, ktoré uspeli v súťažiach. Značka Behnisch bola žiadaná.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  3. Hudbou proti holorubom.
  4. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa mení dynamika firiem?
  7. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  8. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  9. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  1. Ako sa mení dynamika firiem?
  2. Hudbou proti holorubom.
  3. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  4. Pečeň je priamo zodpovedná za stav vášho imunitného systému
  5. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  6. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  7. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  9. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  10. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 11 084
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 10 100
  3. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 890
  4. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 753
  5. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 8 577
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 8 358
  7. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 911
  8. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 7 832
  9. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 275
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 368
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Advokát Roman Kvasnica.

Súd pôvodne uprednostnil úvahy pred riadnymi dôkazmi.


4 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Prečo je správne podať vakcíny aj deťom.


a 2 ďalší 1 h