„Verím, že je veľmi dôležité čo najdôkladnejšie zeditovať orchestrálne party, aby ich muzikanti mohli hrať bez veľkého skúšania," tvrdil jeden z najdôležitejších dirigentov 20. storočia. Vďaka tomu bol schopný naštudovať klasikov tak brilantne a s ľahkosťou, že sa hovorilo, že keby sa náhodou stratili noty Mozartových opier, on ich spamäti zrekonštruuje.
Sir Charles Mackerras (17. 11. 1925 - 14. 7. 2010) však bol najviac spätý s iným skladateľom - Janáčkom. Ako sa americké dieťa, ktoré vyrastá v Austrálii dostane k hudbe moravského génia a vedeniu orchestra? Krátko po druhej svetovej vojne, vďaka štipendiu v Prahe u slávneho dirigenta Talicha. Hoci to najskôr vyzeralo, že bude skladateľom (v dvanástich napísal klavírny koncert) alebo hudobníkom (rýchle pokroky robil v hre na husliach, flaute a hoboji), rozhodol sa inak. A urobil dobre.
Sústredil sa najmä na operu, ktorú chodil dirigovať po troch kontinentoch. Jeho koncerty a nahrávky boli veľmi cenené publikom aj kritikou, otvorenie opery v Sydney v roku 1973 pripadlo práve jemu.
Kým život iných dirigentov pretriasal bulvár, on sa vždy zaujímal iba o hudbu a prežil život s jedinou ženou. Titul sir nedostal náhodou.
