S neustálym priznávaním reportážneho prístupu skúma Emmanuel Carrere v románe Iné životy ako môj rakovinu, chudobu, stratu rodinného príslušníka a priateľstvo medzi mužom a ženou, založené na podobnej skúsenosti so smrteľnou chorobou a naplnené v pracovnom vzťahu a spoločných cieľoch v profesijnej oblasti.
Príbehy bez spoločnej dramatickej linky sa autor nepokúša poskladať do jedného konfliktu, rozpráva ich s rovnakou chronológiou, ako k nim prichádza. Dramatický oblúk tvorí vlastná konfrontácia a intenzívna snaha pochopiť život a smrť druhých a rozprávačova následná zmena priorít.
Z nepriateľa priateľ
Carrere analyzuje život s rakovinou všetkými dostupnými prostriedkami, stretáva sa s rodinnými príslušníkmi a priateľmi chorých, píše o živote s umierajúcim z pohľadu manžela, detí, priateľov. Počúva chorých, študuje dostupnú literatúru, pátra po príčinách choroby, a dokonca zvažuje aj jej pozitívne aspekty. Jeho kniha je diskusiou o možných duševných príčinách tejto choroby.
Názor Susan Sontagovej, ktorá tvrdí, že „vplyv psychiky na rakovinu je mýtom bez vedeckého základu a zároveň morálnou podlosťou, lebo vyvoláva v chorých pocity viny", konfrontuje s knihou Luise Lambrichsovej, ktorá urobila dlhý rozhovor s rakovinou trpiacim psychoanalytikom Pierrom Cazenavom.
Ten hovorí, že „najhoršie utrpenie je to, ktoré s nami nemôžu zdieľať druhí. A chorý na rakovinu pociťuje toto utrpenie zvyčajne dvojnásobne, lebo jeho okolie nemôže zdieľať utrpenie, ktoré zažíva. A tiež preto, lebo pod týmto utrpením sa skrýva ďalšie, dávnejšie, siahajúce až do detstva, ktoré tiež nebolo zdieľané a nikdy nebolo nikým videné".
Carrere sa vo svojom pátraní prikláňa skôr k druhej ceste. Skúsenosť jeho hrdinu Étienna hovorí, že rakovina neprichádza zvonku, že vždy bola jeho súčasťou, jeho vnútorným nepriateľom. Étiennov boj s chorobou, respektíve spolužitie s ňou, spočíva v premene tohto nepriateľa na priateľa, v pochopení, že tak ako rakovina je vlastne on sám, rovnako je sám sebe aj svojím nepriateľom. Z tohto hľadiska môže byť smrteľná choroba aj pozitívnou udalosťou.
Kto je obeť?
Román Iné životy ako môj sa však nepokúša šokovať extrémnymi uzávermi. Ostáva hlboko subjektívnym svedectvom, nezovšeobecňuje, Carrere si formuluje výstupy akoby len pre seba a čitateľovi vymedzuje ten istý priestor.
Veľmi podobne pristupuje aj k druhej línii románu, kde otvára tému novodobej chudoby spôsobenej agresívnymi praktikami spoločností ponúkajúcimi nákupy na splátky. Aj tu ostáva skôr v rovine zdieľnosti s postihnutými a spolu so svojimi hrdinami, rakovinou zasiahnutými sudcami, sa opatrne pokúša definovať, kto je v spore medzi splátkovými spoločnosťami a klientmi, väčšinou z najchudobnejšej spoločenskej vrstvy, neschopnými splácať svoje úvery, obeť.
V súvislosti so zvláštnym spojením obidvoch tém Carrere naznačuje, že chudoba nie je oveľa menší problém ako rakovina; holým faktom je, že väčšina chudobných sa nikdy nepostaví na vlastné nohy.
Medzi ľuďmi, ktorí majú narušené jadro osobnosti, a tými ostatnými, je podľa autora rovnaký rozdiel ako medzi chudobnými a bohatými. „Povedať melancholikovi, že šťastie závisí od jeho vlastného rozhodnutia, je ako povedať hladujúcemu, že prečo si nedá briošku."
Autor: Katarína Kucbelová
