Kniha plná hadov. Kto by si myslel, že ide o nejakú zoologickú encyklopédiu, je na omyle. O „hadoch“ môže byť aj výtvarná monografia. Venovaná je totiž trnavskej umelkyni Márii Balážovej, presnejšie, jej dielu z rokov 1985 až 2009.
Vyšla nedávno vo vydavateľstve Trnavskej univerzity a zaujme už prvou dvojstranou. Toľko kosoštvorcových znakov ženských genitálií (hadích hláv) pokope vidno len málokde. Napriek tomu však monografia, podobne ako Balážovej tvorba, nie je o feminizme a nie je dokonca ani o hadoch, ktorých geometrii sa vo svojej tvorbe venuje už od roku 1992.
„Feminizmus je len latentnou polohou autorkinho výtvarného uvažovania,“ píše Roman Gajdoš, jeden z trojice autorov textov v publikácii. „Ide skôr o dimenziu ženského prístupu a myslenia, o spôsob nazerania na svet a tlmočenia vlastných posolstiev.“
Had ako ufón či Slavín
K ženskému princípu posunula Balážová problematiku hadej figúry. Hoci raz sú jej hady spirituálnym symbolom, raz ufónom, chrámom či dokonca Slavínom, ich vizuálna podstata – kosoštvorcová hlava s redukovanými očami a čiarou uprostred spolu s falickým telom hada – ostáva nezmenená.
To, čo autorka v priebehu rokov, počas ktorých sa venuje hadej geometri a jednému obrazovému modulu, mení, je farebnosť a formát. No práve touto premenou dostávajú jej maľby novú silu i celkové vyznenie.
„Počas rokov zaznamenávame u Balážovej tri farebné etapy maľby,“ píše druhý autor monografie Vladimír Beskid o tvorbe umelkyne, ktorá je od roku 1998 členkou obnoveného Klubu konkretistov. „Po počiatočnom žltom pozadí s pestrofarebným telom zmije nastupuje čierna hadia línia na tlmenom sivom pozadí a prebíja ho nástup údernejšej krvavočervenej plochy s ešte silnejším vypichnutím figúry hada.“
Menej je viac
Tento vývoj geometrie akejsi hadej figúry možno dobre sledovať listovaním monografie, pričom záver prehliadky je jasný – umelkyňa redukuje a dospieva k zjednodušovaniu.
Paradoxne však práve tým dokáže autorka povedať viac. Jiří Valoch, tretí textový autor monografie: „Umelkyňa objavila celú škálu významov a morfologických premien, ktoré môžu mať ako východisko jeden jediný útvar.“
Napriek tomu, že Balážová zredukovala svoju tvorbu na hadiu figúru očistenú od expresie, ktorú si dovoľuje opakovať aj niekoľkokrát, hadie scény nestrácajú, ako tvrdí Beskid, napätie a intenzitu.
Balážová je skúsenou zaklínačkou hadov, odkliať jej intelektuálne odkazy nie je však, podobne ako rozpliesť hadie telá, jednoduché. Monografia však dokáže nasmerovať.
