Ponúknuť ľuďom možnosť prenajať si na týždeň dom, ktorý postavili poprední architekti, aby sa tak zoznámili s modernými stavbami – to je zámer organizácie Living Architecture.
BRATISLAVA, LONDÝN. Každý, kto má rád umenie a architektúru zvlášť, rýchle narazí na niekoľko nepríjemných zistení. Jeden z najkrajších domov v celom minulom storočí mal Hermann Göring, ktorý pri hľadaní vzácneho umenia a nábytku vyplienil celú Európu. Týmto príkladom britsko-švajčiarsky filozof Alain De Botton ilustruje svoje pochybnosti o tom, či architektúra dokáže zmeniť svet k lepšiemu. Sám sa pokúša zmeniť aspoň náš postoj k architektúre.
Na nápad postaviť a prenajímať širokej verejnosti moderné budovy prišiel pri písaní svojej populárnej knihy Architektúra šťastia, ktorej preklad by mal tento rok vyjsť aj v češtine. De Botton sa zo zásady venuje sexi témam, napísal knihy o láske, cestovaní, statusovej úzkosti či práci, medzi najvydarenejšie patrí práve televízny cyklus a kniha o architektúre.
"Moderná architektúra ľudí do istej miery traumatizuje, mnohí sa týchto slov boja."
Sympatia k budúcnosti
„Budovy rozprávajú,“ píše De Botton vo svojej knihe. „Hovoria o demokracii alebo aristokracii, otvorenosti alebo nadradenosti, vítajú nás alebo hrozia, vyjadrujú sympatie k budúcnosti alebo prahnú po minulosti.“
Práve sympatie k budúcnosti cítiť z projektu zatiaľ piatich domov, z ktorých dva sú už hotové a od októbra budú prístupné verejnosti. Budovy projektované ako moderné prázdninové domy budú záujemcom či skupinám prístupné vždy na týždeň, pričom jednotlivec za noc zaplatí čosi vyše 20 libier – v rámci britských pomerov ekvivalent veľmi lacného hotela.
Združenie zatiaľ oslovilo päť ateliérov a architektov z Británie, Švajčiarska, Nórska a Holandska. Samotný nápad nie je úplne originálny, podobne funguje Landmark Trust. Táto organizácia skupuje staré budovy, renovuje a zariaďuje ich a potom podobným spôsobom ponúka verejnosti, aby v príjemnom prostredí strávili pár dní.
„Všetko moderné je strašné“
Moderná architektúra ľudí do istej miery traumatizuje, často sa tohto slovného spojenia boja. „Chcem pomôcť, aby sme sa dostali cez delenie, podľa ktorého je všetko moderné strašné a všetko muzeálne je skvelé.“ Nebude to ľahká úloha, na opačnej strane stojí napríklad princ Charles. Ten dlhé roky zasahuje do verejnej diskusie a presadzuje svoj konzervatívny vkus. Naposledy pred pár mesiacmi, keď sa mu podarilo zastaviť modernú výstavbu v centre Londýna a ním ovplyvnený návrh sa už niesol v starosvetskom duchu.
Pokus o kultúrnu revolúciu
De Botton dostal od novinárov prezývku Jamie Oliver modernej architektúry. Tvrdí, že spása britského bývania je v tom, že pozdvihneme štandard chutí. „Ak si uvedomíme, ako rýchle a masívne sa udiala takáto zmena vo varení, je to dôvod na optimizmus.“
Jedinou modernou architektúrou, ktorú podľa neho širšia verejnosť užíva, sú knižnice, letiská či vlakové stanice, určite sa to však netýka bývania. To je v Británii charakteristické radovou zástavbou.
Budovy, ktoré renomovaní architekti vytvorili pre Living Architecture, patria medzi to najmenšie a najlacnejšie, čo kedy urobili. Ani v jednej by nenašlo miesto na bývanie viac ako desať osôb, sú umiestnené na vidieku alebo na pobreží a čo je najdôležitejšie, reprezentujú nové trendy v bývaní. Dočkali sa však aj kritiky, pretože zatiaľ len jedna z nich spĺňa kritériá ekologického bývania, ktoré by pri podobnom projekte malo byť samozrejmosťou.
