Smrtiaca rana od mnícha Cypriána

Tančeky okolo Svätoplukovej sochy ukazujú, že naše dejiny sú ľahkou obeťou veľmi skreslených výkladov. Umelci prichádzajú s vlastnými interpetáciami, čo platí aj o sérii historických filmov so slovenskou účasťou. Juraj Jakubisko sa rozhodol očistiť Alžbetu Báthoryovú od obvinení zo stoviek vrážd a urobil z nej obeť majetkových sporov. O očistu reálnej historickej postavy od legiend sa vo filme o Jánošíkovi pokúsila aj Eva Borušovičová. Do názvu vložila slová pravdivá história, čo bol zbytočný záväzok, pretože film aj tak namiesto jedných legiend vytváral iné.

Tvorcovia na to majú plné právo, a preto je možno korektnejšie nazvať film podobne ako v najnovšom slovensko–poľskom filme. Legenda o Lietajúcom Cypriánovi niektoré dostupné fakty o mníchovi vedome zamlčiava, pri jeho aviatických pokusoch či pôvode dostala priestor fantázia.

Závan cudzích géniov

Územie dnešného Slovenska bolo v osemnástom storočí miestom, kam podľa Jakubiska zablúdil aj maliar Caravaggio, v lietajúcom Cypriánovi sa k nám zasa prostredníctvom židovského kupca a jeho kresieb dostávajú Da Vinciho plány na zostrojenie lietajúceho stroja.

Oveľa viac paralel sa však pri filmovom Cypriánovi dá nájsť s Jánošíkom, od ktorého bol (údajne) lietajúci mních iba o generáciu mladší. Obaja pochádzali z chudobných pomerov, po problémoch s mocou sa dostali na šikmú plochu, prvý však zavesil svoje telo na hák, zatiaľ čo druhý na kľučku kláštora, kde sa postreleného muža ujali mnísi.

Skutočný Franz Ignatz Jaisge, nazývaný vo filme Jašek, prišiel do Červeného kláštora keď mal 32 rokov a stal sa rádovým mníchom v kláštore kamaldulov. Na našom území pôsobili iba šesťdesiat rokov, kým cisár Jozef II. dekrétom nezrušil všetky kontemplatívne rády. Film Cypriána zobrazuje, akoby celý zostávajúci život strávil v Červenom kláštore zahĺbený do ticha a bylinkárskych experimentov, aj keď sa zdržiaval aj na Morave, v Poľsku a zrejme aj v Taliansku.

Nadobudol informácie z viacerých oblastí, od medicíny a botaniky až po alchýmiu, preslávil ho herbár aj s presným popisom, aké choroby dokážu rastliny podľa jeho zistení liečiť.

Film sa začína príchodom Jaška, ktorý neskôr prijme rehoľné meno Cyprián do kláštora. Dej je prekladaný mnohými scénami z jeho predchádzajúceho života, objavuje sa láska, žiarlivosť, chudoba, ale aj surové dobové praktiky, od odtínania údov až po sťahovanie z kože.

V postave, ktorá nemá problém rozdávať údery a zabíjať, ťažko nájsť zárodky budúceho mnícha, je to akási variácia na život svätého Augustína, ktorý v mladosti viedol neviazaný život a kajal sa až neskôr. Film sa sústreďuje práve na túto premenu, viac ako očakávané epizódy z dejín aviatiky ukazuje Cypriánov prerod a pokánie.

V spoločnosti mužov

Legenda o Lietajúcom Cypriánovi je celovečerným debutom Mariany Čengel Solčanskej, ktorá zároveň vydala rovnomennú knihu. V hlavnej úlohe sa predstavuje Marko Igonda, ktorému vážne úlohy svedčia. Plátno popri ňom zapĺňajú slovenskí, českí, poľskí a maďarskí herci, až to vyzerá ako stretnutie Visegrádskej štvorky. Zlo má celkom sympatickú tvár, jednu zo záporných postáv dostal ruský herec Alexander Domogarov, ktorý sa svojho času dostal na zoznam stovky najkrajších ľudí v Moskve. Vo filme sa ušlo miesto iba pre dve ženské postavy, zredukované na sexuálne objekty, a tak sa väčšinou ocitáme v čisto mužskej spoločnosti. Byť v nej dlhšie, tiež by sa mnohí vrhli na zber bylín či zliepanie lietajúceho stroja.

Základom snímky je Cypriánov život v kláštore, kde čas nikdy nehral významnejšiu rolu. Akčnejšie a surovejšie scény z jeho svetského života slúžia ako doplnok, aj keď bez neho by to bola iba zdĺhavá mníšska melodráma. Situovať do tohto prostredia film, ktorý si trúfa na stotisícovú návštevnosť, chcelo dosť veľkú odvahu. Našťastie ten experiment dopadol v rámci možností dobre a nebol ani zďaleka taký drahý ako jeho dvaja žánroví bratranci, sužovaní v jednom prípade nekonečným nakrúcaním a v druhom dlhmi.