„Moje krátke poviedky prichádzajú priamo zo srdca. Nechávam ich tak, ako ich alla prima napíšem. Romány prepisujem, mám viac verzií jednotlivých častí, konečnú pošlem vydavateľovi a ostatné roztrhám, zničím navždy, nenechám si ich," hovorí Nadžíb Mahfúz.
Ak je to tak, ako píše egyptský spisovateľ, majú krátke poviedky v jeho diele osobitné postavenie. Hoci krátka poviedka nie je žánrom arabskej literatúry, Mahfúzove sny-poviedky môžeme prirovnať k tomu najlepšiemu - ku Kafkovi, Borgesovi a pridajme aj Camusa, ktorý akousi vnútornou dikciou svojho písania je blízky arabskému svetu.
Surrealistická vízia
Mahfúzove sny-poviedky sú vysoko komplikovanou intelektuálnou štruktúrou a sen ich vovádza na tú hranicu polobdenia, polospánku, tranzu. Tieto poviedky písal Mahfúz v pomerne vysokom veku, takže tu defiluje obrovské množstvo postáv, zážitkov a skúseností, realistické obrazy, ktoré sa jedným slovom, vetou zvrtnú na surrealistickú víziu.
Celý tento materiál snov odrážajúci v podstate bežné denné situácie spisovateľovho života, ale i našich životov je jemne transformovaný do obrazov, ktoré nás ohrozujú v samotnej podstate, často ide o to základné, o slobodu a možnosť pohybu či možnosť vyjadriť sa k niečomu.
V jednom sne, majstrovskej miniatúrnej poviedke, kde sa nachádza tácňa plná lahôdok a snívajúci si z nich nesmie vziať, zaznie refrénovitá otázka, ktorá je v podtexte každého sna: „Ešte stále si sa neprestal báť smrti?"
Sen č. 98 je môj obľúbený, krátky sotva deväť riadkov, a predsa sa tam o láske povie a stane skoro všetko. V sne snívajúci beží, po milovanej ani stopy (koľkokrát sme všetci bežali v snoch za postavou milovaných?). Nakoniec milovanú zbadá s iným mladíkom! A teraz presná, snová veta „Chcel som sa vrátiť tam, odkiaľ som prišiel, no premohla ma únava, pridlhé premýšľanie a premárnená príležitosť."
Arabská verzia Kafku
Sen č. 100 je arabskou krátkou verziou Kafkovho Procesu odohrávajúcou sa na desiatich riadkoch a končiacou sa príznačne vetou: „Na moje výkriky nikto nedbal." Ako v tanci dervišov pokračuje ešte niekoľko snov pred záverom, kde sa na malom priestore sústredí výsek, ktorý obsahuje celok, štvrť Abbásíja, kde sa narodil, ulička, kde mu príde na rozum nebohá slečna Ajn, zavolá ju telefónom na rande pri fontáne, stretne ju roztúžený, zavolá ju do kaviarne, tam stretnú mŕtveho predajcu kníh, ten hreší slečnu Ajn, že sa dlho neukázala. Ona mu povie, že nemohla prísť, lebo zomrela, odpovie jej, že smrť predsa milencov nerozdelí.
Môžete sa spýtať, načo som posledný sen kostrbato prerozprávala - tak asi len preto, aby ste si tieto Sny prečítali a nechali sa vtiahnuť do neobyčajného literárneho(snového) majstrovského textu arabského nositeľa Nobelovej ceny .
Autor: Mila Haugová
