Písmo:A^-|A⁺  Diskusia nie je otvorená

o umenia GJK, ktorý výtvarníčka využila pre jej originálny architektonický priestor. Ideovo expozícia pramení z Daučíkovej uvažovania o moci a jej nástrojoch, napáda mocenskú štruktúru strážiacu hierarchické usporiadanie v ľudskej spoločnosti. Použitím upravenej sekvencie zo sovietskeho filmu ponúka divákovi tragikomický výsmech reality posttotalitnej situácie krajiny. Autorka pracuje s dvojitou videoprojekciou, koncipovanou na dve podlažia synagógy, ktoré využíva na oddelenie dvoch svetov – hore a dolu. Inštalácia je doplnená o zvukový rozmer.
A. Daučíková (1950) vyštudovala v roku 1978 odbor ateliér skla v architektúre u profesora Václava Ciglera na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. O rok neskôr odišla do Moskvy, kde žila a pracovala do roku 1982. Daučíková je zakladateľkou a redaktorkou feministického časopisu Aspekt. Na slovenskej scéne sa presadila výraznejšie v 90-tych rokoch minulého storočia, keď sa okrem akčného umenia a videoumenia venovala aj maľbe v typických štruktúrach z čísel a tvorbe inštalácií a videoinštalácií. Pre jej tvorbu je typické čisté narábanie s priestorom a precízne formulovanie témy. V súčasnosti žije a tvorí v Bratislave a tiež učí na katedre grafiky v ateliéri K.R.E.S.B.A VŠVU.
Agentúru SITA informovala Viera Jančeková z GJK v Trnave.

bs;bl