Je taký zvláštny druh literatúry. Stereotyp by povedal, že ju čítajú všetky tie paničky snívajúce o živote, ktorý nikdy nemali. Ak by som bol vydavateľom a chcel na literatúre zarábať, tiež by som sa špecializoval na nejaký podobný druh textov. Napokon, aj takéto rozprávky pre dospelých sú v istom zmysle potrebné. Málokedy však prekročia mantinely žánra. Vlastne zázrakom už je, keď sa o čosi podobné pokúsia.
To zrejme chcela aj Katarína Šajbanová vo svojej knihe Bublina: zmiešala červenú knižnicu, triler, detektívku aj cestopis. Žiaľ, Bublina je presne tým, čím na prvý pohľad vyzerá – úplným gulášom. Frázy a insitné psychologizovanie sa mieša so zbierkou paničkovských stredostavovských klišé. Občas v tej knihe zažiari niečo pozitívne, no ak by autorka skrátila text asi polovicu, neuškodilo by mu to. Lebo v porovnaní s jej písačkami vyznieva aj Coelho ako pán spisovateľ.
Ak má byť Bublina akýmsi zachytením autorkiných výletov po svete – ako kdesi Šajbanová píše – s nánosom príbehu, fajn. Ale povedať o tejto knihe čokoľvek dobré, chce odvahu. Túto knihu som si prečítal preto, lebo ju ako knižný tip odporučila MF Dnes. Ale v Česku majú zrejme inú verziu textu.
