Budú z nich hollywoodske remaky.
Ak sa neamerický film dostane na americký trh, väčšinou ho čaká premietanie v obskúrnych kinosálach a filmových kluboch. Aj to je jeden z dôvodov, pre269;o tamojšie štúdiá uprednosňujú remaky, kde obsadia domáce filmové hviezdy. Zároveň tým znižujú svoje riziko – niekto iný už za nich vyskúšal, ako film nakrútiť, scenár je od začiatku hotový a čas od prvého nápadu po premiéru sa výrazne skracuje.
Niektoré remaky sú lepšie ako originál, príkladom je japonský Kruh, ktorého americkú verziu si aj v samotnom Japonsku prišlo pozrieť viac divákov než domáci originál. Remake to mal, samozrejme, ľahšie tým, že mal štyridsaťkrát vyšší rozpočet, mohol si dovoliť obsadiť hviezdy a mal veľký marketing. Zároveň robil dobrú reklamu aj japonskému originálu, ktorého predaj na nosičoch závratne stúpol.
Američania nie sú jediní, čo si filmy prispôsobujú na svoj obraz, britský seriál The Office (v češtine uvádzaný ako Kancl) si po svojom nakrútili aj Francúzi. A to napriek tomu, že sa výkon britského komika Rickyho Gervaisa v pôvodnej sérii zdá neprekonateľný. Výhodou amerického seriálu bolo, že oproti originálu nakrútili oveľa viac častí, než mala britská verzia, a tak sa naň nakoniec pozerali aj jeho kritici.
Muži, ktorí nenávidia ženyVeľké debaty sa strhnú najmä vtedy, keď sa Američania pokúšajú o remake výnimočne dobre nakrútených filmov, čo je prípad oboch švédskych snímok. Tu však nejde o lepšie filmy, ale o viac peňazí.
Minulý týždeň Daniel Craig potvrdil, že bude hrať v remaku švédskeho filmu Dievča s vytetovaným drakom. Pod týmto názvom Švédi sfilmovali prvý diel ságy Millenium, ktorý sa v origináli aj slovenskom knižnom preklade volá Muži, ktorí nenávidia ženy.
Nenávisť voči ženám je pre trojdielnu ságu Millenium príznačná, v prvej časti je jej obeťou najmä hlavná ženská postava, v ďalších sú ich stovky, pretože okrem iného ide aj o obchod s bielym mäsom.
Švédsky novinár a spisovateľ Stieg Larsson plánoval napísať desaťdielnu detektívku, no doplatil na svoj príšerný životný štýl a skolaboval, keď musel vyjsť po schodoch do redakcie, kde pracoval. Ako novinár písal najmä o extrémnej pravici a neonacistoch, za čo sa mu často vyhrážali smrťou. Nakoniec zomrel na zlyhanie srdca (konšpiračné teórie o vražde sa nepotvrdili) len pár mesiacov po oslave päťdesiatky.
Hlavnou postavou jeho trilógie je ekonomický novinár Michael Blomkvist. To je možno až príliš nudné povolanie, autor to v románe rieši tým, že si jeho postava zoberie rok neplateného voľna, aby pátrala po dievčati z bohatej rodiny, ktoré zmizlo pred desaťročiami. Do cesty sa mu pripletie sociopatka Lisbeth, navonok krehká gotička, v skutočnosti žena, ktorá dokáže vniknúť do každého počítača a neváha sa pomstiť. Jej metódy sú rovnako drsné ako metódy mužov, ktorí jej ublížili. Ako však zisťuje Blomkvist, zároveň dokáže byť veľmi nápomocná.
Prvý sfilmovaný diel trilógie pod názvom Dievča s vytetovaným drakom mal vo Švédsku premiéru ešte vlani, americký remake s Danielom Craigom by sa do kín mal dostať na konci budúceho roka.
Režisérom bude David Fincher (Seven, Klub bitkárov, Zodiak, Podivný prípad Benjamina Buttona), ktorý sa rozdodol, že zachová pôvodné reálie a bude nakrúcať tam, kde sa odohráva kniha, teda v Štokholme a Uppsale.
Nech vojde ten pravýÚspešná švédska kniha, úspešný švédsky film a (aspoň finančne) úspešný americký remake sa zrejme stretnú aj pri filme Nech vojde ten pravý. Slovenský preklad rovnomennej knihy vyšiel len pred pár dňami, švédsky film už od júna distribuuje Asociácia slovenských filmových klubov. Na rozdiel od komerčných filmov, ktoré sú v kinách iba pár týždňov, trvá klubová distribúcia dlhšie, asociácia má naň monopol na sedem rokov. Záleží len na dramaturgoch filmových klubov, ako často ho zaradia do svojho programu.
Trochu netradičný hororový príbeh zo začiatku osemdesiatych rokov sa odohráva na sídlisku na robotníckom predmestí Štokholmu. Oskar má dvanásť rokov a v škole ho šikanujú. Začne sa stretávať s rovnako starou Eli, ktorá sa prisťahuje do susedstva. Chvíľu mu trvá, než pochopí, prečo má dvanásť rokov už veľmi dlho, stretáva ju iba v noci a čo pre ňu robí ten zvláštny muž, s ktorým býva v poloprázdnom byte.
Všetko nie je v poriadku ani s Oskarovými koníčkami. Býva so starostlivou matkou, jeho otec je alkoholik žijúci kdesi na vidieku. Inteligentný chlapec má morbídne záľuby vrátane vystrihovania správ o zločinoch z novín. Väčšina tých najkrvavejších súvisí s jeho novou kamarátkou. Tá žije v domácnosti s bývalým učiteľom. O prácu prišiel, pretože je pedofil. Za prísľub intímneho zblíženia s Eli dokáže pre ňu urobiť prakticky čokoľvek...
Podivuhodné priateľstvo dvoch outsiderov má prekvapivú pointu, pár prekvapení prinesie aj americký remake. Do amerických kín príde už na konci októbra, režírovať ho bude Matt Reeves (Cloverfield). Úlohu Elinho spolubývajúceho stvárni Richard Jenkins, aj keď ona sa už bude volať Abby a zo škandinávskeho Oscara bude americký Owen. Dej sa nebude odohrávať v zasneženom Švédsku, ale v Novom Mexiku. Americké publikum má údajne radšej krátke názvy, a tak bude film uvedený pod názvom Let me in (pôvodný anglický názov bol Let the righ one in).
Režisér to nebude mať ľahké, švédsky originál mimoriadne zabodoval u divákov aj kritiky a z upírskych filmov posledných rokov mu konkuruje azda len kórejský Smäd. Masy divákov láka najmä sterilná tínedžerská sága Zatmenie, ak sa po nepozerateľnej tretej časti spamätajú, majú šancu vidieť upírske filmy, kde je viac než len nepatrný náznak filmárskeho umenia.
