Hoci je už na záložke knihy napísané, že sa ide o dielo o nacistickom projekte Lebensborn, v rámci ktorého deti unášali rodičom a vychovávali v árijských rodinách, tento dokumentárny román načiera omnoho hlbšie.
Kulisy príbehu židovky Haye Tedeschiovej vytvára mesto Gorizia/Görz/Gorica, roztrhnuté a pozliepané v prvej polovici dvadsiateho storočia niekoľkokrát. Sonnenschein je veľmi pôsobivou a pestrou kolážou. Osudy rodiny Tedeschiovcov dopĺňajú prepisy výpovedí obetí i agresorov druhej svetovej vojny (bývalí väzni koncentračných táborov, dozorcovia, nacistickí pohlavári), výstrižky z dobových periodík, detailné až encyklopedické poznámky a fotografie.
Od humanizmu až po Borghildu
Vášnivé, hlboko humanistické reflexie sa striedajú s ironicko-sarkastickými pasážami, ako je napríklad popis vývoja bezpečnej frontovej masturbačnej pomôcky pre vojakov – nafukovacej bábiky Borghildy, výlet do špionážneho superbordelu, salónu slečny Kitty, či priliehavé vysvetlenie podstaty nacistického plánu na dobytie sveta: „Kastrácia, sterilizácia, kontrolovaná prokreácia a prostitúcia sú najsilnejšie zbrane reichu, sú najväčšia obsesia reichu, ako napokon aj cirkvi.“
Za svedkov si autorka vo fiktívnych rozhovoroch povoláva aj sestru Sigmunda Freuda (zahynula v Treblinke), syna poľského hrôzovládcu, nacistického miestodržiteľa Hansa Franka (pred pár týždňami vyšiel český preklad Niklasovho románu Moja nemecká matka), speváčku skupiny ABBA Anni-Frid Lyngstad, ktorá bola jedným z dvanástich tisícok Lebensborn-detí v okupovanom Nórsku, no aj Kierkegaarda a básnika Ezru Pounda.
Vzorní účtovníci s povolením zabíjať
Celkom obyčajnými ľuďmi boli nielen tí, ktorí zahynuli, ale aj tí, ktorí zabíjali, boli pred vojnou nenápadní občania. Neboli to nájomní vrahovia, kriminálnici či odchovanci polepšovní, boli to vzorní účtovníci, pedantní stolári, usilovní roľníci, učitelia, lekári. Autorka ich necháva rozprávať, vysvetľovať nepochopiteľné.
Sonnenschein vyšiel vo vynikajúcom preklade a je prvým románom autorky preloženým do slovenčiny. Daša Drndić vyštudovala anglický jazyk a literatúru v Belehrade a v súčasnosti prednáša na univerzite v Rijeke. Ako svoje literárne vzory uvádza predovšetkým Thomasa Bernharda a populárnu feministickú spisovateľku Elfriede Jelinek, teda dvoch rakúskych autorov, ktorí svojou kritikou spôsobovali krajanom nejednu vrásku. Napriek vyjadreniam uznávaného chorvátskeho literárneho kritika Igora Mandića, ktorý nazval jej diela „kuchynskými“ románmi, sa Drndićovej podarilo zaujať nielen domáce publikum, ale aj kritiku. V roku 2007 bola za Sonnenschein odmenená dvoma národnými cenami za najlepší román.
Zmysel nekonečného zoznamu
Drndićová neskĺzla v dokumentárnej rovine románu k žiadnemu suchopárnemu vyratúvaniu faktov. Jej rozprávanie pôsobí veľmi živo a autenticky i vďaka sekciám v nemčine, angličtine, slovinčine, či taliančine. Apropo autenticita – súčasťou románu je zoznam asi deviatich tisícok židov deportovaných z Talianska, alebo zabitých v Taliansku a krajinách, ktoré okupovalo v rokoch 1943 – 1945. Tento zoznam v knihe zaberá až stodvadsať strán. Ako upozorňuje autorka, za každým jedným menom sa skrýva príbeh. Paralelne nás núti premýšľať, koľko takých zoznamov a príbehov už vyprodukovalo civilizované ľudstvo a koľko ešte máme pred sebou.
