Násilné scény v Antikristovi nakrúcal Lars von Trier v depresii. Teraz ho jeho rozpoloženie priviedlo k úvahám o konci sveta.
BRATISLAVA. Nový film dánskeho režiséra Larsa von Triera sa bude volať Melanchólia. Pod tým nežným názvom si máme predstaviť psychologický horor a príbeh o konci sveta.
Radšej emócie ako idey
Von Trier má teóriu, že po piatich minútach premietaného filmu sa dá rozpoznať, kto z veľkých režisérov ho nakrútil. Do tejto kategórie zaraďuje aj seba samého. Vraví, že hoci sú jeho filmy dosť rôznorodé, prezrádza ich emocionálnosť, spôsob, akým s emóciami pracuje len on. Lebo pre neho sú dôležitejšie ako myšlienky a idey.
Ku katastrofickým úvahám sa dostal rok po tom, čo na festivale v Cannes ukázal svojho Antikrista. Povedal, že ho nakrúcal v depresii a že disciplína pri nakrúcaní mu vlastne pomohla v najhorších stavoch. Vznikol z toho film o traumatizovaných manželoch, ktorí sa po smrti svojho dieťaťa pokúšajú nájsť mier na chate v lese - a nakoniec svoj výlet premenia v horor a nevídané násilie. Hlbší zmysel takéhoto príbehu zostal asi mnohým utajený, zato však boli zrejmé emócie, ktoré k nemu Larsa von Triera priviedli. Úzkosť, bezmocnosť, strach.
Neospravedlnil sa
Že nakrúca Melanchóliu, oznámil minulý týždeň v Štokholme. Hoci sám zvolal novinárov, veľa im nepovedal, a aj na hercov dohliadal, aby sa príliš nepozabudli a nerozvádzali príbeh.
Denník The Guardian napísal, že dôležitými postavami budú vo filme dve sestry a jedna planéta, ktorá sa hrozivo a neodvratne blíži k Zemi. Šťastný koniec vraj rozhodne čakať netreba.
Lebo šťastným koncom by vlastne bolo to, keby sa Melanchólia páčila viac ako Antikrist. Na festivale v Cannes niektorí novinári chceli, aby sa zaň von Trier ospravedlnil. To, samozrejme, neurobil, odvetil, že filmy nakrúca z vlastnej potreby a my sme len hostia, ktorých si k tomu prizval.
Teraz v Štokholme predsa len povedal: „Dúfam, že Melanchólia nebude taká zlá ako môj predchádzajúci film."
Režisérske sebavedomie
Napokon, i keď ho k nakrúcaniu privádzajú temné úvahy a neľahké pocity, jeho režisérskeho sebavedomia sa to nedotýka. To aspoň tvrdil, keď o svojej práci rozprával čitateľom časopisu Studio: „V osobnom živote prežívam veľa strachov, ozaj veľa. Ale pri nakrúcaní nikdy. Keby sa mi to raz stalo, okamžite by som filmovať prestal."
