Ivan Laučík, Peter Repka a Ivan Štrpka vytvorili originálne básnické trio Osamelí bežci (neskôr ho symbolicky, na kvartet rozšíril Igor Nusko). Prežili rozmieňanie štýlov, prelomy doby i storočí. Niekedy museli bežať sami, ale predsa boli vždy spolu.
Netvorili však iba básne a manifesty. Ich tvorbou bolo každé písmeno položené na papier – či už to bol list, kritický článok, cestopisná reportáž, esej pre „vlastnú“ (s)potrebu, alebo intímna úvaha.
Recenzia
Pohybliví nehoria – Laučík / Repka / Štrpka.
Zostavil Oleg Pastier.
Vydavateľstvo F.R. & G.
Etická pamäť
Odvaha, vytrvalosť, nasadenie a pozitívna tvrdohlavosť nekonečných hodín práce editora Olega Pastiera v snahe priblížiť detailnejšou informovanosťou správu o vnútornom živote tohto ojedinelého zoskupenia, priniesla skvelé výsledky už pri prvom zásadnom vydavateľskom pokuse.
Jeho výsledkom bola 400-stranová knižná kompozícia z rôznych variácií osobných listov, špecifických manifestov, ukážok tvorby, rozhovorov, dokumentov, úryvkov z denníkov a inej tlače Pohybliví v pohyblivom.
Básnik aj všeumelec Daniel Hevier hovorí, že táto „kniha prekračuje rámec literárnohistorickej práce. Viac ako na memoárových znakoch trvá na svojej etickej pamäti. Tá je dôležitejšia ako databáza údajov a dátumov. Preto sa knižka Pohybliví v pohyblivom číta ako jeden z najfascinujúcejších príbehov súdobej kultúrnotvornej histórie Slovenska.“
S napätím očakávané nadmieru pozitívne prijatie „nepredajnej“ publikácie editora správne povzbudilo, aby predstavil aj výsledok pokračovania. V mapovaní množstva písomností spojených s básnickou trojicou, ich priateľmi, kritikmi, spolupracovníkmi. V druhom dieli, ktorý je rovnako obsiahly ako prvý, nájdeme (ako inak) nezvyčajné perly.
Kto si ešte spomenie
Poslednú verziu hry Ivana Štrpku Na kopec, na kopec, príbeh jeho spolupráce s „blúdivým nervom slovenského rocku“ Dežom Ursinym, zásadný rozhovor Ivana Laučíka s Eugenom Gindlom Vyrábam si nápoj zo smädu, ktorý povie pozornému čitateľovi o tomto predčasne zosnulom fantastickom majstrovi slova a obdivuhodnej morálnej sily viac ako čokoľvek iné.
A tiež jedinú otázku Pastiera pre Petra Repku, spomínajúceho súvislosti aj podstatný podiel Osamelých bežcov na obnovení behu Devín – Bratislava (kto si ešte spomenie?), ale tiež podstatné príspevky Štrassera, Mitanu, Dušeka, Buzássyho. Ozajstnou delikatesou je časť V tichom kruhu venovaná textovej tvorbe Deža Ursinyho a vzťahu k bežcom.
Citlivá dramaturgia knihy, široký záber dokumentácie, napínavé čítanie, nové rozmery myšlienok aj poznania ľudí, o ktorých sme si možno mysleli, že dobre poznáme ich tvorbu aj životy. A k tomu trpezlivý zostavovateľ, partner v rozhovoroch a hlavne človek, ktorý tento vzácny poklad v mozaike poznania slovenskej literatúry dotiahol až k čitateľovi.
