Na projekte Andy Warhol a Československo pracoval fotograf RUDO PREKOP viac ako dvadsať rokov. Sprevádzať ho mala kniha, ktorú mali predstaviť na včerajšej vernisáži výstavy venovanej (ne)oficiálnemu kráľovi popartu v Košiciach.
Kniha nevyšla, vaše meno sa vytratilo aj zo všetkých mediálnych výstupov v súvislosti s výstavou. Prečo?
Je to pre mňa nepríjemná skúsenosť, s ktorou sa dosť ťažko vyrovnávam. Tú výstavu som, jej koncepciu, de facto „na kľúč" pripravil a doniesol do Košíc. To bolo zhruba pred rokom a pol. V Prahe sa finišovalo na knihe a v Košiciach som pracoval na príprave expozície. Výstava mala byť promo akciou ku knižke. Asi pred mesiacom, možno piatimi týždňami, po veľkých turbulenciách, mi riaditeľka Východoslovenskej galérie Lena Lešková, ktorú som do projektu uviedol ako spolukurátorku výstavy, zavolala, že odstupuje od projektu.
Čo to znamená v praxi?
Asi toľko, že výstavu, ktorú som pripravoval, zrealizuje na vlastnú päsť a knihu nepodporí. Mňa teda hodila cez palubu, čo by nebola žiadna katastrofa. Najväčší problém je, že týmto zablokovala aj celú výrobu knihy.
Galéria získala na vydanie knihy, pod ktorou ste podpísaný, grant z Nórskych fondov vo výške 200-tisíc eur. Kam šli tie peniaze?
Až teraz som sa dozvedel, že boli zrejme využité iným spôsobom. Údajne na nejaký katalóg. Ešte som ho nevidel. Pritom pani riaditeľka si objednala v Prahe výrobu ruskej verzie publikácie, ktorú nakladateľ nechal na základe jej objednávky vyrábať. Keď mala podpísať zmluvu, dala od toho ruky preč. Nakladateľovi vznikli priame náklady približne 900-tisíc českých korún.
Riaditeľka tvrdí, že žiadnu ruskú verziu oficiálne neobjednala.
Oficiálna zmluva na papieri naozaj nejestvuje. Celá spolupráca prebiehala na základe absolútnej vzájomnej dôvery. Nakladateľ a majiteľ vydavateľstva Arbor vitae Martin Souček začal pracovať na troch jazykových verziách knižky len na základe ústnej zmluvy a dôvery, že neprinesiem do projektu nejakého podrazáka. Takže v tomto bode som fatálne sklamal. Ale aj ústna zmluva je podľa našich zákonov záväzná.
Podľa riaditeľky nemali ste ošetrené autorské práva.
Je to nehorázny nezmysel, vykonštruovaný, zástupný problém na odvedenie pozornosti.
Čo s tým mienite urobiť?
Neostáva nič iné, len podať na pani riaditeľku žalobu. Pretože totálne zneužila moju dôveru.
Nie je za celým škandálom vaša urazená ješitnosť?
Svojich pätnásť minút slávy, ku ktorým som sa dopracoval nie cez Andyho Warhola, ale svojou prácou, mám dávno za sebou! Tu vôbec nejde o moju osobu, mne ide len o jediné: aby sa projekt, ktorému som venoval najlepšie roky života podarilo dôstojne uzavrieť.
Prečo ste sa teda rozhodli obrátiť sa na súd?
Pretože nejde o mňa, ale o vydavateľa, ktorého si vážim nielen ja, ale celý literárny svet. Arbor vitae je nakladateľstvom jedného človeka, nadšenca, ktorý si nesmierne potrpí na kvalite a ide od titulu k titulu. Nie náhodou získalo iks cien za najkrásnejšiu knihu roka. Takáto chrapúnstvo ho môže zruinovať. A to sa nesmie stať! Podľa môjho názoru pani riaditeľka spreneverila európske peniaze. Nechutne sa na projekte priživila a má ešte tú drzosť obviňovať ľudí, ktorí jej to všetko nezištne ponúkli. Nehovoriac o tom, že spáchala atentát nielen na nejaký projekt, ale na Andyho Warhola.
Viete si predstaviť, ako Warhol tam hore sleduje celú story?
Asi sa dobre baví! Tridsať rokov žijem v Prahe, zažil som v našej brandži všeličo, ale s ničím podobným, ako v mojom rodnom meste, som sa doteraz nestretol. Išiel som do toho stým, že fajn, urobíme celosvetovú premiéru knižky v Košiciach. Ako košický lokálpatriot som sa tešil, že to bude u nás. A dopadlo to, ako to dopadlo.
