Projekt Andy Warhol a Československo mal byť veľkolepou oslavou narodením slávneho umelca a súčasťou aktuálnej výstavy vo Východoslovenskej galérii. Skončilo sa to však medzinárodným fiaskom.
KOŠICE. Kniha slovenského fotografa Ruda Prekopa a českého výtvarníka Michala Cihlářa Andy Warhol a Československo nevyšla, renomované české nakladateľstvo Arbor vitae, ktoré na nej pracovalo, sa údajne odstúpením Východoslovenskej galérie od tohto projektu dostalo do dlhov, pôvodná koncepcia sprievodnej výstavy sa od základu zmenila, Spoločnosť Andyho Warhola v poslednej chvíli odmietla galérii zapožičať Warholove diela.
Vernisáž výstavy Andy a Júlia v Košiciach sa napriek tomu uskutočnila. Znepriatelené strany, ktoré Andy Warhol nevdojak rozhádal, sa navzájom obviňujú z nedodržania autorských práv a zmluvných podmienok. Spor zvažujú riešiť súdnou cestou.
Autorské práva
Riaditeľka Východoslovenskej galérie Lena Lešková odmieta zodpovednosť za krach projektu. Inštitúcia, na čele ktorej stojí, mala byť spoluvydavateľom reprezentatívnej publikácie a zároveň sa podieľať na príprave výstavy. Nakoniec však od spolupráce musela odstúpiť. Podľa Leškovej ju k tomu donútil neprofesionálny prístup partnerov.
Ako uviedla, základným problémom boli autorské práva na vydanie knihy. Údajne ju na to upozornili aj počas návštevy Múzea Andyho Warhola v Pittsburghu, kde bola vyberať diela svetoznámeho umelca na košickú výstavu a opakovane aj Michal Bycko, kurátor Múzea moderného umenia v Medzilaborciach.
„Vydavateľ, autori ani manažér projektu nemali a dodnes nemajú ošetrené autorské práva,” tvrdí Lešková. Vydavateľ podľa nej neodovzdal maketu knihy, na základe ktorej by licenciu na zverejnenie diel Andyho Warhola mohli dostať.
„Vysporiadané autorské práva sú základným predpokladom na uzavretie zmluvy. Naše priateľské vzťahy museli ísť bokom. Ako štatutárka som si nemohla dovoliť podpísať zmluvu, ktorá je právne napadnuteľná,” uviedla riaditeľka.
Prečítajte si viac o celej kauze:
http://kultura.sme.sk/c/5496246/andy-warhol-sa-teraz-asi-zabava.html
http://kultura.sme.sk/c/5494539/narodeniny-warhola-sprevadza-skandal.html
Chýbali peniaze
Ďalším problémom, ktorý zabrzdil vydanie knihy, bol nedostatok zdrojov. Podľa riaditeľky galéria podala žiadosť o finančnú podporu na ministerstvo kultúry, obrátila sa aj na ďalšie inštitúcie a sponzorov. Nakoniec sa jej podarilo cez projekt Európske hlavné mesto kultúry získať na publikáciu len šesťtisíc eur.
„Mali sme záujem na vydaní knihy. Bez sprievodnej výstavy ju však nechcel nikto podporiť. Možno by sa mi podarilo peniaze získať, keby bol na svete jej model. Ale ten som v rukách nemala.“
Celkovo získala galéria na prípravu výstavy 102-tisíc eur. Z toho viac ako polovicou prispeli Nórske fondy.
Riaditeľka zásadne odmieta podozrenia, že by peniaze Nórskych fondov, určené podľa autorov projektu na vydanie publikácie, využila na iný účel: „Nórske fondy prispeli na výstavu, cezhraničnú spoluprácu a vydanie katalógu z výstavy. Nespreneverila som ani cent. Zo svojich vlastných prostriedkov som si hradila aj cestu do Pittsburghu a niekoľko ciest do Prahy, kde som sa stretla s manažérom a autorom projektu.“
Galéria tvrdí, že získané peniaze zúčtuje v novembri, po oficiálnom skončení výstavy v Košiciach.
Ruská verzia
Manažér projektu Boris Kršňák tvrdí, že prípravu knihy, do ktorej nakladateľ doteraz vložil okolo jeden a pol milióna českých korún, zabrzdila Východoslovenská galéria. Prostredníctvom riaditeľky si údajne dodatočne objednala jej ruskú verziu. Vydavateľ začal na nej pracovať, investoval do prekladu, no galéria už na návrh zmluvy nereagovala.
„Bavili sme sa o tom, ale ja som žiadnu oficiálnu objednávku na ruskú verziu práve pre problémy s autorskými právami nedala. A keď už začali na nej údajne pracovať, nech niečo prezentujú. Dodnes nepredložili ani model knihy, ” tvrdí Lešková.
Riaditeľka je presvedčená, že práve problémy s knihou ohrozili aj samotnú výstavu. „Krst knihy sme, pochopiteľne, museli zrušiť. Príprava výstavy bola naplno rozbehnutá, nemohli sme si dovoliť ju už zastaviť. Ja by som mala žalovať ich.“
Podľa názoru Leny Leškovej bol celý konflikt úplne zbytočný. „Keby sme podpísali hneď na začiatku serióznu dohodu, mohli sme si spokojne podať ruky.”
BORIS KRŠŇÁK je novinár, organizátor známeho festivalu Víkend atraktívneho divadla, jeden z lídrov novembra 1989 na strednom Slovensku a najnovšie aj manažér projektu Andy Warhol a Československo.
Riaditeľka Východoslovenskej galérie Lena Lešková tvrdí, že k uzavretiu zmluvy na vydanie knihy nepristúpila, pretože ste ju nemali ošetrenú autorskými právami a celý projekt bol zle pripravený. Váš názor?
„Múzeum Andyho Warhola v Pittsburghu, ktoré navštívila a na ktoré sa stále odvoláva, nemá s autorskými právami nič spoločné. Tie zastupuje Nadácia Andyho Warhola v New Yorku. Jej právnik, paradoxne, momentálne rieši problém s webstránkou ku košickej výstave, ktorú galéria založila bez vedomia nadácie.“
Súhlas na použitie diel Andyho Warhola na Slovensku udeľuje spoločnosť LITA. Oslovili ste ju?
„Samozrejme. Pani riaditeľke galérie som poslal aj výsledok poslednej komunikácie s touto spoločnosťou. Autorské práva sa nedajú právne ošetriť skôr, ako bude hotový grafický model knihy. Na udelenie licencie je nevyhnutné uviesť napríklad aj presné rozmery použitých grafických prvkov.“
Prečo nie je grafický návrh hotový?
„Východoslovenská galéria ako spoluvydavateľ knihy si prostredníctvom pani riaditeľky dodatočne objednala ruskú verziu knihy. Český vydavateľ teda musel pripraviť preklad. Pani riaditeľka sa však začala vyhýbať komunikácii a nakoniec od spolupráce odstúpila. V projekte sa nedalo pokračovať, podľa dohody sme sa mali o náklady deliť na polovicu. Len tak mimochodom, vydavateľ naň už minul státisíce korún! Projekt sme zastavili predovšetkým pre neseriózny prístup slovenskej strany.“
Riaditeľka galérie tvrdí, že objednávku na vydanie ruskej verzie knihy nedala.
„My sme sa na ruskej verzii džentlmensky dohodli a vydavateľ začal pracovať. Aj ústna dohoda v civilizovaných krajinách platí. Poslal som pani riaditeľke návrh zmluvy, vôbec naň nereagovala.“
Jej verzia je, že zmluvu nemohla podpísať, pretože bola „právne nedostatočná“.
„Keď bola právne nedostatočná, mala predložiť vlastný návrh, alebo poslať pripomienky, čo aj prisľúbila. Pripravil som návrh zmluvy v snahe záležitosť právne ošetriť a konečne rozhýbať projekt. Dostal som pripomienky od vydavateľa a autorov, ale od pani riaditeľky nie.“
Prečo podľa vás odstúpila od projektu?
„Neviem. Vždy argumentovala niečím iným. Ešte koncom júna tvrdila, že hľadá lacnejšiu tlačiareň. Hovorila, že rokuje s Neografiou v Martine, kde to mali sponzorsky vytlačiť. Nakoniec ma informovala, že by to vyšlo rovnako, ako v Prahe, takže knihu máme robiť tam. Keď som jej poslal mail, že by sa mala definitívne vyjadriť, pretože treba objednať papier, úplne sa odmlčala. O jej postoji svedčia bombastické mediálne výstupy, ale ani raz nespomenula knihu, vydavateľstvo Arbor vitae, spoluautorov knihy či spolukurátora výstavy Ruda Prekopa. Mám pocit, že už dávno bola rozhodnutá urobiť výstavu na vlastnú päsť.“
Kde teda projekt zlyhal?
„Urobili sme zrejme chybu, že sme do takého veľkého a finančne náročného projektu šli bez zmluvy, čo pani riaditeľka šikovne využila. Vstupoval som do rôznych projektov, ale nikdy sa nikto nezachoval takto nekorektne. Myslím si, že dôvodom sú absolútne manažérske nedostatky pani Leškovej, ktorá zistila, že si naložila priveľký zákusok.“
Viete, koľko peňazí dostala Východoslovenská galéria na tento projekt?
„Prvú žiadosť o grant na ministerstvo kultúry som písal ja a pani riaditeľka to v mene galérie podpísala. Koľko peňazí a od koho dostala, neviem. Pokiaľ si pamätám, pri jednom z našich sedení spomínala podporu z Nórskych fondov v sume 1,6 milióna slovenských korún.“
Galéria však zorganizovala výstavu z diel Warhola.
„Výstava bola pôvodne súčasťou projektu. Mala byť promoakciou na knihu. Samostatne stráca zmysel. Takýchto výstav sú po svete desiatky. Pani riaditeľka ju napriek tomu, že od vydania knihy odstúpila, urobila. S veľkou pompou si na nej zgustla pred VIP hosťami, aj za cenu zneužitia projektu, na ktorom pracovali iní.“
