Pred rokmi by mu ani vo sne nenapadlo, že by sa mohol uchádzať o prácu v takom prestížnom svetovom súbore ako je Cirque du Soleil. Dnes si Juraj Benčík už môže rekapitulovať zážitky z prvých predstavení v Petrohrade. Nedokáže si napríklad spomenúť na niekoľko minút júlovej premiéry produkcie Corteo, kde sa naňho v šapite pozeralo 2500 divákov.
Keď sa trochu prebral, v duchu už čakal na ďalšiu náročnú scénu, v ktorej chodí dolu hlavou po lane. Po tom, čo ho vytiahli do výšky, celý sa vraj triasol, až sa bál, že to nezvládne. „Chvalabohu, len čo sa závesná konzola pohla, upokojil som sa a všetko sa udialo all right," hovorí Benčík.
Pocit zraniteľnosti a obrovskej zodpovednosti ho vraj na chvíľu doslovne obrali o vedomie.
Čistý adrenalín do žily
Juraj Benčík je momentálne jediným Slovákom účinkujúcim v Cirque du Soleil, montrealského Slnečného cirkusu bez zvierat, ktorý však vďaka početným šnúram pozná pomaly celý svet.
Pred ním však už v šou Saltimbanco účinkoval slovenský gymnasta Ján Petrovič, moderná gymnastka Alexandra Apjarová z Prešova zas vystupovala v šou Delirium.
Posledné predstavenia v Petrohrade odohral Benčík pred niekoľkými dňami. Hrali dvakrát denne šesť dní v týždni. Za jeden deň sa v klimatizovanom stane na predstavení vystriedalo až 5-tisíc ľudí. Po Petrohrade ide produkcia do Kazane a odtiaľ do Moskvy.
„To je čistý adrenalín do žily," hovorí Benčík o pocite z ovácií Petrohradčanov, ktorí vyskakovali zo sedadiel, kričali a dupotali. „Istý mladý muž dokonca vybehol na scénu a začal ďakovať osobne so slzami v očiach a podával nám ruku. Šesťdesiatosem účinkujúcich sa muselo prísť na scénu pokloniť sedemkrát," hovorí.
Záverečná klaňačka pred nabitým hľadiskom klimatizovaného stanu bola preňho zadosťučinením za celé mesiace príprav a roky čakania na príležitosť.
"Som vďačný osudu, že môžem byť súčasťou predstavenia, ktoré vo mne zanechalo doteraz najhlbší zážitok," hovorí o produkcii Corteo.
Študent Milana Sládka
Do umenia pantomímy ho zaučil Milan Sládek. Benčík mal však od začiatku ambíciu robiť vlastné pantomimické produkcie. Prvú premiéru nazvanú Cyrano de Cognac pripravil v roku 2003. Nasledovalo Vyhnanie z raja či Kapitán Pantho a papagáj Mimo a ďalšie.
Podarilo sa mu vystupovať okrem iného aj na festivale Euro Kids vo Washingtone, ba dokonca aj v prestížnom Kennedy Center. Istý čas bol povereným riaditeľom divadla Ludus. Vo výberovom konaní ho síce ako riaditeľa zvolili, následne bol však celý konkurz spochybnený samosprávou a do nového sa už neprihlásil.
V máji 2007 mu jedna kamarátka z Prahy preposlala informáciu, že istá tamojšia agentúra organizuje v spolupráci so Cirque du Soleil konkurz na pozíciu komik, klaun, mím.
„Poslal som im informácie o sebe. Bol som prekvapený, že ma pozvali. Ani vo sne mi nenapadlo, že by som sa o prácu v Cirque du Soleil mohol niekedy uchádzať," hovorí Benčík.
Ako zdôrazňuje, kvalita účinkujúcich v šou tohto telesa v ňom vyvolávala mimoriadny rešpekt. „Všetko sú to v oblasti akrobacie vynikajúci športovci, často majstri sveta a olympijskí víťazi, alebo zas výborní hudobníci, operní speváci, tanečníci a svetoví klauni i mímovia," oceňuje.
Konkurz sa mu zdal desaťkrát náročnejší ako ten, ktorý absolvoval na prijímačkách na VŠMU. „So stále väčším prekvapením som po každom vyraďovacom kole vnímal, že moje meno vždy čítajú medzi tými, ktorí prechádzajú ďalej, až som sa napokon po štyroch dňoch ocitol spomedzi asi 350 uchádzačov medzi poslednými piatimi vybranými, hoci som bol očividne najstarší z nich," opisuje.
Absolvovanie konkurzu však bolo len prvým krokom. Na základe neho sa stal len „potenciálnym spolupracovníkom", čo znamenalo, že bol zaradený do informačnej databázy inštitúcie, ktorá obsahuje okrem fotografií, profesijných životopisov a referencií aj zábery z konkurzu či záznamy niektorých dovtedajších produkcií daného uchádzača.
Čakanie na odpoveď
Keď sa zástupcov divadla spýtal, kedy môže čakať oslovenie na spoluprácu, dostal len veľmi vágnu odpoveď:
„O sedem dní alebo o sedem rokov. Sú takí, ktorí čakali aj pätnásť rokov, ale napokon sa každý dočkal. Keď už raz v databáze Cirque ste, určite váš talent využijeme."
Pre Benčíka znamenala takáto odpoveď síce veľkú radosť, ale ešte väčší pocit neistoty.
Nevedel, čo má robiť, kde sa dovtedy zamestnať, ako sa živiť. „Vtedy mi veľmi pomohla spoľahlivá podpora mojej manželky, ktorá celú ťarchu zodpovednosti za finančné zabezpečenie rodiny vzala výhradné na seba a mne dovolila venovať sa umeleckej práci, tréningu a výučbe javiskových pohybových techník i mimo slovného umenia," pochvaľuje si.
V období „čakania" založil Štúdio pantomímy pri Divadle a.ha. v Bratislave, kde bol autorom aj organizátorom, robil aj množstvo iných akcií, stal sa napríklad aj lektorom prvých dvoch ročníkov Národnej divadelnej dielne v Levoči.
Po mesiacoch sa dočkal aj druhého kroku, ktorým je oslovenie na spoluprácu na konkrétnom projekte.
Art director existujúcej alebo pripravovanej show si podľa odporúčania kastingových manažérov v databáze vyhliadne na konkrétnu postavu dvoch, troch, niekedy až piatich kandidátov, ktorých oslovia. Majú za úlohu stvárniť situáciu, nahrať si ju na kazetu a poslať to divadlu.
Takouto formou absolvoval dva kastingy, ale neúspešne. Napokon prišla v marci 2010 tretia ponuka do projektu Corteo. „Je to všeobecne uznávaný ako najdivadelnejší a ľudsky najhodnotnejší projekt Cirque du Soleil," tvrdí Benčík.
Bol pozvaný do výberu na postavu Bieleho klauna (White clown), ktorý je vlastne akýmsi deus ex machina celej inscenácie a zároveň back up teda náhradníkom hlavnej postavy Mŕtveho klauna (Dead clown).
Uspel. Dostal sa do Montrealu na špeciálny osemtýždňový výcvik.
Chceme byť najlepší
„My chceme byť najlepší na svete, preto si vyberáme tých najlepších na svete. Potrebujeme ich rovnako ako oni potrebujú Cirque du Soleil, ak chcú byť najlepší na svete," povedali Benčíkovi v Montreale pri prvých stretnutiach.
Dnes hovorí, že podobnú pracovnú aj životnú skúsenosť by doprial každému. „Po prvý raz v živote mám pocit, že to, čo robím, je úplne v mojich rukách. Nikoho tu nezaujíma, odkiaľ som, kto sú moji rodičia, akých som mal učiteľov, tu niet koho podplatiť. Všetci sme si jeden druhému rovní, lebo každý je tu vybratý, aby bol najlepší. Nik nikomu nič nezávidí, lebo každý je od každého rovnako závislý," vykresľuje pracovnú morálku Benčík.
Projekt Corteo, v preklade pohrebný sprievod, ktorý reprezentuje sen klauna o vlastnom pohrebe, bude možné od 11. februára do 20. marca 2011 vidieť aj vo Viedni.
Od utorka do nedele by mal aj Juraj Benčík opäť odohrávať desať predstavení týždenne, v dvoch predstaveniach v týždni ho dokonca budú môcť diváci vidieť v hlavnej úlohe celej show - v postave Dead clowna.
