SME
Sobota, 25. jún, 2022 | Meniny má Tadeáš

Miesta literatúry: Havránok Ivana Laučíka

Literárne diela sú väčšinou fikciami, ale niekedy sa hlásia ku konkrétnym miestam a ľuďom a stávajú sa tak svojskými dokumentmi o živote umelca. V novom cykle literárnych reportáží, ktorý nájdete každý týždeň v prílohe Víkend sme sa na niektoré z týchto m

Literárne diela sú väčšinou fikciami, ale niekedy sa hlásia ku konkrétnym miestam a ľuďom a stávajú sa tak svojskými dokumentmi o živote umelca. Reálie tu potom máme hneď trikrát: prvýkrát v diele, druhýkrát v čase, keď o nich spisovateľ písal, a tretíkrát v súčasnosti. V cykle literárnych reportáží sme sa na niektoré z týchto miest vybrali. Ako vyzerajú dnes?

Havránok je keltské sídlisko pri Liptovskom Mikuláši. Do písmen ho vo svojej rovnomennej básnickej zbierke pretlmočil Ivan Laučík. Jeho čaru neodolal ani legendárny hudobník Dežo Ursiny - ten si odtiaľ dokonca priviedol zatúlaného psa, ktorý dostal meno Havran.

Zo vzdušných terás / vidíš svoje stopy v priezračnom / po-časí a svoje (slnkom ožiarené) stély: / keltskú / kresťanskú / a televíznu vežu; / deväť percent viditeľného / na úteku do skutočnosti / živej iba v hĺbke

Človek tie verše pochopí až na mieste. Po ľavej strane je gotický kostolík, ktorý stál v dedine Liptovská Mara. Všetko ostatné ostalo v roku 1975 pod hladinou priehrady. Keď vyjdeme vyššie, zbadáme keltskú drevenú vežu a tí, čo sa vyškriabu úplne hore, zočia vežu televízneho vykrývača. Symboly troch období na jednom mieste.

Neskôr sa vylúpne možný zmysel ďalšieho obrazu. Celý Havránok je ako ľadovec: nevidíme toho veľa, celý priestor sa dá prejsť za pol hodiny, ale mágia miesta je výnimočná.

Učiteľ a novodobý Kelt

Tých období sa však na Havránku nahromadilo viac, miesto nezaujalo len Keltov, bola tu aj slovanská osada a stredoveký zemepánsky drevený hrádok. Havránok leží asi dva kilometre od obce Bobrovník a tá je vzdialená od centra Liptovského Mikuláša 17 kilometrov. Prístup je aj z obce Vlachy. Varovanie pre nemotorizovaných návštevníkov: Dobre si zistite spoje, aby sa vám nestalo, že budete do Mikuláša šliapať pešo.

Ako prvé vidíme repliky keltských zrubov tvoriacich dvorec. „Pri jednej návšteve Havránka pred rokmi som raz zazrel, ako sa z jednej chatrče dymí," spomína môj sprievodca, manažér a novinár Peter Lehotský. „Podišiel som bližšie, myslel som si, že tam je požiar. Z chatrče vyšli traja Laučíkovci - otec a dvaja synovia, vyúdení a čierni od uhlíkov. Na pôvodnom ohnisku piekli originálne keltské placky. Laučík v chatrči občas aj prespal. Toto miesto ho fascinovalo."

Ivan Laučík sa do literatúry dostal ako člen skupiny Osamelí bežci - s Ivanom Štrpkom a Petrom Repkom. V Liptovskom Mikuláši je však známy ako svojrázny a milovaný učiteľ s veľmi neortodoxným prístupom a svojským, občas až absurdným humorom.

„Nebol utáraný, vyjadroval sa presne a hovoril veci, ktoré ešte dlho rezonovali v hlave," hovorí pani Viera Kunová z pokladnice Havránka. Vysvetľuje, že keltské hradisko zaniklo začiatkom nášho letopočtu, a pamiatky sa bezpečne dostávali pod zem, lebo trvalé osídlenie sa vrátilo až začiatkom 12. storočia. „Najhodnotnejším nálezom je keltská svätyňa s obetnou jamou."

Obete

Počasie nám nevyšlo. Je zamračené, pred chvíľou prestalo pršať. V tomto svetle je druidská svätyňa ešte tajuplnejšia. Aj po viac ako dvoch tisícročiach je prítomná zvláštna atmosféra.

Kelti bohom obetúvali jedlo, šperky, zvieratá aj ľudí, v jame sa našlo sedem kostier. Išlo napospol o postihnuté osoby s telesnými deformáciami. Kelti verili, že takíto ľudia sú špeciálne obdarení a majú bližšie k bohom, preto im cestu umožnili skôr. Ľudské obety boli v staroveku bežné v každej kultúre, no z miesta ide strach aj dnes.

Prechádzame sa, obzeráme si drevené stavby, zvyšok múru, predmety v malom múzeu. Českí turisti frflú, že by tu toho mohlo byť aj viac, ale o to nejde. Havránok je obľúbeným miestom ezoterikov a záhadológov, ktorí tvrdia, že ak človek prespí pri svätyni, má naozaj čudné sny. Ale ak aj neveríte na mágiu, je tu krásna príroda, krásny výhľad - vidno hladinu Mary a časť Liptovskej kotliny, Vysoké Tatry, Nízke Tatry aj Chočské vrchy. Ako by tu bolo iné plynutie času a ocitli sme sa v laučíkovskom po-časí, teda v niečom, čo je za časom.

Príbeh Ursinyho Havrana

„Okolo roku 1991 som sa zoznámil s Havranom z Havránku," spomína Jakub Ursiny, Dežov syn. „Bolo to ešte šteňa, ale už dosť bystré aj ostré, neskôr trocha obávané aj obdivované. Našiel ho otec spolu s Ivanom Laučíkom na jednom z povestných Laučíkových výjazdov na Havránok. Pôsobil vraj tak trochu, akoby ho vypľula sama zem. Havran opustil keltské oppidium a upelešil sa v bratislavskej Dúbravke pri nás. V mojej rozbujnenej fantázii to zanechalo stopu rovnako ako výjazdy do liptovských utajených jaskýň so šerpom, učiteľom a básnikom v jednej milej osôbke menom Ivan Laučík. Nikdy na to nezabudnem. Naposledy som prikvitol k Laučíkovcom s hrudou ovčieho syra a Havranom niekedy okolo roku 1998. Do večera som počúval Laučíkov rozhovor s miestnym archeológom. Až minulé leto som mal príležitosť navštíviť Havránok znova, ale už bez Havrana z Havránku a Ivana Laučíka. Ostali Havránok, spomienky a básne," hovorí mladý Ursiny.

Stretnutie so synom

Ivan Laučík zomrel v máji 2004, dva mesiace pred svojimi 60. narodeninami. V Liptovskom Mikuláši sedím s jeho synom Vladimírom. „Otec sledoval Havránok už v časoch, keď tam začal archeologický výskum, teda od 60. rokov. Chodili sme tam s ním už ako deti. Vtedy bol areál neprístupný verejnosti, ale nám sa tam občas podarilo dostať. Otca to zaujímalo ako dejepisára, ale v Havránku videl mystické miesto. Začiatkom 90. rokov sa podarilo otvoriť archeologické múzeum v prírode. Môj starší brat Milan tam pracoval ako brigádnik a cez neho sa otec zoznámil s archeológom Karolom Pietom, ktorý šéfoval výskumu. Vzniklo medzi nimi priateľstvo."

Pri sondovaní v 90. rokoch našli pod zemou obrovské brvná. Na jar došlo k veľkému zosuvu pôdy. Museli priviezť bager a ako naberal zeminu, z lyžice vypadla keltská minca. „To v otcovi znovu vyvolalo starú túžbu spracovať tému Havránka ako básnickú skladbu. Prvá časť je touto mincou inšpirovaná," vysvetľuje Laučík mladší.

Obrazy

Vladimír Laučík si presne pamätá, čo jeho otca inšpirovalo pri týchto veršoch z druhej časti skladby: Sieť dotykov / drží komíny / chveje sa ešte rebrík, / hoci na ňom nikto nestojí - čítaj!: / Je to čierne ako eben / slizké, / dve priečky sú vypadnuté, / nesmieš na tom lipnúť, / len sa mihnúť vzduchom ako šuška, / mieriť do vôd a vyplávať / v inom údolí.

Obrazy vznikli počas básnikovej návštevy jaskynnej priepasti v Nízkych Tatrách so synovcom - mladým jaskyniarom. Bol tam veľmi dlhý drevený rebrík, ktorý vyrobil slovenský jaskyniar Stanislav Šrol ešte niekedy v 50. rokoch. „Rebrík bol sčernetý rokmi, slizký, prehýbal sa, boli na ňom vypadnuté priečky, jedna sa zlomila. V jaskyni bola prázdna asi trojmetrová studňa. Na jej dne boli šušky. Asi ich tam priniesli prívalové dažde. Keď prídu ďalšie, šušky vyplávajú v inom údolí. Je to taká metafora prevteľovania."

Tretia časť skladby je venovaná trom Laučíkovým blízkym ľuďom, ktorí zomreli v priebehu dvoch rokov - tragicky zosnulému záchranárovi Antonovi Smieškovi, výtvarníkovi Martinovi Kernovi a Dežovi Ursinymu.

Oáza slobody

Starovekých hradísk je v okolí viac. „Jednou z otcových inšpirácií bolo aj hradisko Konislava. Nálezy naznačujú, že to bolo miesto exilu možno aj ľudí, ktorí zbehli z armády a vytvorili tam svoje komunity, spoločne tam žili Rimania s Keltmi. Počas druhej svetovej vojny v Židovskej jaskyni prezimovalo niekoľko židov a amerických letcov. Otec sa na to miesto pozeral ako na oázu slobody."

Na Havránok Laučík vodil návštevy, snažil sa ho sprostredkovať čo najväčšiemu množstvu ľudí. „Hnevalo ho, že toto miesto bolo nezaujímavé pre slovenské kultúrne inštitúcie, lebo sa netýkalo Slovanov, ale Keltov a výskum bol financovaný z rakúskych grantov. A pritom Kelti nám okrem iného zanechali aj názvy vrchov, riek. Tatry, Váh, Fatra sú keltského pôvodu. Kniha bola pre neho satisfakciou."

Miesta literatúry a citáty z diel vybral Vladimír Barborík.

Ivan Laučík (1944 - 2004), básnik, pedagóg.

Narodil sa aj zomrel v Liptovskom Mikuláši. Tu aj pôsobil väčšinu života a zmaturoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej. Po ukončení strednej školy v roku 1962 pracoval ako stavbyvedúci v podniku Priemstav v Košiciach a v Kopřivnici. Potom študoval na Pedagogickej fakulte v Martine a Banskej Bystrici slovenský jazyk a dejepis a neskôr ten istý odbor absolvoval na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Neskrýval svoje politické postoje, preto mal problémy so zamestnaním i publikovaním. Od roku 1981 pôsobil ako učiteľ na Strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku. Po novembri 1989 bol pracovníkom školskej správy, no po krátkom čase sa vrátil k pedagogickej činnosti. Poslednou školou, na ktorej Ivan Laučík učil, bolo Gymnázium Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši, učil dejepis a slovenský jazyk.
Do literatúry sa dostal ako člen skupiny Osamelí bežci (s Ivanom Štrpkom a Petrom Repkom). Jeho dielo je rozsahovo neveľké, ale myšlienkovo hutné. V roku 2002 vyšlo jeho súborné dielo pod názvom Básne. Laučík pre svoju skúsenosť s onkologickým ochorením účinkoval v dvoch dokumentárnych filmoch Deža Ursinyho - O rakovine a nádeji a Času je málo a voda stúpa (ten druhý po Ursinyho smrti dokončil Ivo Brachtl).

(maj)

Nabudúce: Modra Vincenta Šikulu

Čítajte viac: Devínska nová ves Ruda Slobodu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  3. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  4. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  6. Inovatívna diagnostika - moderná budúcnosť zdravotníctva
  7. Slovákov láka zakladanie fondov, no väčšina preferuje zahraničie
  8. Appka, ktorá hľadá predražené platby, je už v slovenskej verzii
  1. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  2. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  3. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  4. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  8. BILLA vstupuje do sveta e-commerce
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 207
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 9 137
  3. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 6 952
  4. Nechcete prísť o vozidlo do pár sekúnd? Vyhnite sa tejto chybe. 4 844
  5. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 788
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 4 417
  7. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 4 043
  8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 694
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Eurovea tower je prvý slovenský mrakodrap.

Oheň na streche rozostavaného mrakodrapu hasili cez pumpu na betón.


12 h
Róbert Semeník.

Róbert Semeník na záver kariéry vypomáha švagrovi v mužstve z nižšej súťaže.


Jakub Bobovič 24. jún
Ilustračná fotografia.

Vedci skúmali rakovinu prsníka.


13 h
Hasiči zasahujú po ostreľovaní v ukrajinskom meste Mykolajiv.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 4 ďalší 8 h

Neprehliadnite tiež

V roku 2018 si Marta Kubišová prebrala od vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku štátne vyznamenanie.

Spevácku kariéru ukončila v novembri 2017, v deň svojich 75. narodenín.


TASR 48m
John Williams.

Sústredí sa už len na komponovanie orchestrálnych a symfonických diel.


TASR 1 h
 Lucia Korená, Agáta Spišáková a Ivan Martinka v inscenácii Zlodejka kníh

Nové divadlo z Nitry zaujme aj dospelých.


16 h
Michal Kaščák

Festival Pohoda oslavuje 25 rokov od svojho vzniku.


23. jún

Blogy SME

  1. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  2. Lórant Kulík: Výstava fotografií: Dokumentuje momenty zo života, ktoré vidí keď stlačí spúšť fotoaparátu
  3. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  4. Boris Cíferský: Láska hory prenáša - Keď sa stratí ženích
  5. Milan Buno: 7 knižných tipov: Tajná vojna, únos v Londýne, atentát ruskej mafie...
  6. Martin Šuraba: Všetko o mojom otcovi
  7. Jiří Ščobák: 32 nejzajímavějších filmů a seriálů, které jsem viděl v roce 2021
  8. Samuel Ivančák: Stretnúť sa s Mariánom Vargom je ako z Borgesovej poviedky (rozhovor)
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 8 057
  2. Teodor Pasternák: Posadili ma do "správneho" lietadla. To druhé havarovalo. 7 306
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 085
  4. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 722
  5. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 6 644
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 897
  7. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 800
  8. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 687
  1. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  3. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  5. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
  8. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
SkryťZatvoriť reklamu