Veľké jubileum oslavuje jeden z najslávnejších festivalov sveta: 22. augusta uplynie deväťdesiat rokov, čo sa premiérou Hofmannsthalovho Jedermanna začali písať dejiny Salzburger Festspiele. Organizátori pri tejto príležitosti pripravili pôsobivú výstavu a vydali reprezentatívnu publikáciu. „Celé mesto je javisko," tvrdia.
Život v uliciach im dáva za pravdu. Nie je nič výnimočné stretnúť ruka v ruke pár snov, Annu Netrebko s manželom Erwinom Schrottom, alebo sa počas autogramiády dostať na dotyk inej hviezde operného neba, tenoristovi Piotrovi Beczalovi. Asi niet hotela, v ktorom by nebývali festivaloví hostia, či kaviarne, kde by sa nepretriasali predstavenia a koncerty.
Operné produkcie však tento rok neprekročili obvyklý priemer. Z novonaštudovaných titulov sa zrejme žiadny nestane highlightom, na ktorý sa bude dlho spomínať.
Straussova Elektra v réžii Nikolausa Lehnhoffa je pomerne bezzubou inscenáciou. Monštruózna scéna betónového bunkra s padajúcimi stenami a vlniacou sa podlahou síce vytvorila priliehavú atmosféru dušu tráviaceho väzenia, kde nenávisťou posadnutá Elektra spriada pomstu za vraždu svojho otca. Expresivita libreta a hudby sa však do postáv a vzťahov nedostala. O to valcujúcejšie sa rinula z orchestriska, ktorému kraľoval Daniele Gatti. Zo skúseného speváckeho obsadenia (Iréne Theorin, Waltraud Meier, Eva-Maria Westbroek) vyšiel z boja s orchestrom víťazne len basista René Pape.
Lepšie sa vodilo protagonistkám Gluckovho Orfea a Eurydiky - Elisabeth Kulman, Genii Kühmeier a Christiane Karg, pod vedením slávneho Riccarda Muttiho. Divadelne však inscenácia pôsobí pomerne staromilsky. Najmä v porovnaní s tou Trelińského, ktorú má v repertoári bratislavská opera.
A tak napriek rozpornému prijatiu zo strany kritiky priniesla divadelne i hudobne plnokrvný zážitok len Bergova Lulu, projekt mladej Bulharky Very Nemirovej a nemeckého dirigenta Marca Albrechta. Javiskové zhmotnenie príbehu osudovej ženy Lulu stálo z veľkej miery na „fashion" looku scény, ktorej autorom je vychytený výtvarník Daniel Richter. A, samozrejme, na výkone krásnej Francúzky Patricie Petibon vo vražednom titulnom parte. Vo vokálne výborne disponovanom, vzácne vyrovnanom medzinárodnom obsadení si výborne počínal aj mladý slovenský tenorista Pavol Bršlík.
Ťahákmi festivalu, ktorý trvá do konca mesiaca, však ostávajú staršie produkcie Dona Giovanniho s obľúbeným Erwinom Schrottom ako Leporelom, či Gounodov Romeo a Júlia s Annou Netrebko a Piotrom Beczalom. A tiež koncertné uvedenie Belliniho Normy s Editou Gruberovou, ktorá sa do Salzburgu triumfálne vrátila po dlhých devätnástich rokoch.
Proklamovaná ambícia festivalu znie - udržať i v budúcnosti kvalitu a balans medzi tradíciou a vizionárstvom. Nebude to ľahké, latka stojí poriadne vysoko a nároky obecenstva oprávnene rastú, priamo úmerne horibilným cenám vstupeniek.
