Ludvík Kundera bol viac ako šesťdesiat rokov neprehliadnuteľnou osobnosťou kultúrneho života. Jeho pôsobenie sa spája so spisovateľskou, s prekladateľskou, literárnohistorickou činnosťou, výtvarným umením aj s divadlom.
BRATISLAVA. „Bola to osobnosť neuveriteľne širokého záberu, vskutku renesančný človek - básnik, znalec výtvarného umenia, výtvarník a vynikajúci prekladateľ," povedal pre ČTK o Ludvíkovi Kunderovi, ktorý dnes zomrel vo veku 90 rokov, riaditeľ Pamätníka písomníctva na Morave Vojen Drlík.
Bratranec známeho spisovateľa Milana Kunderu vraj nikdy neuvažoval o tom, že by odišiel do exilu. „Mohol som byť kultúrnym atašé vo Švajčiarsku, keby som sa o to staral, ale ja som bol natoľko zamotaný v českom dianí, že už som o emigráciu nemal záujem," vyjadril sa okolo roku 1948. Svoje rozhodnutie vraj neoľutoval, hoci sa na niekoľko rokov ocitol „na zozname" a nemohol publikovať. Vďaka odhodlanosti a vnútornej sile si vždy dokázal nájsť miesto, ktorému venoval časť svojej ohromne tvorivej energie.
Ani deň bez riadka
Kunderovo pôsobenie sa spája najmä s avantgardnými smermi, predovšetkým so surrealizmom a dadaizmom, patril medzi zakladajúcich členov postsurrealistickej skupiny Ra. „Bol to najlepší človek na svete," znela bezprostredná reakcia Mariána Mudrocha, člena Združenia A - R, ktoré Kunderovi, ako jednému z prvých, začiatkom 90. rokov vzdalo úctu svojou výročnou cenou Christmas. Zaspomínal aj na Kunderovo minuloročné vystúpenie počas preberania Ceny Jaroslava Seiferta: „Ludvík mal napísané dve strany svojho príhovoru, no to, čo rozprával popri nich, bolo vari ešte lepšie. Úžasné čosi. Je takmer nemožné stručne ho opísať či vystihnúť," dodal.
Neustálu pracovitosť až do vysokého veku potvrdzujú slová samotného Kunderu pri preberaní ceny: „Stále pre mňa platí, že nie je deň bez riadka. Ešte stále ma niečo láka."
Debutoval v roku 1946 prozaickou zbierkou Konstantina, nasledovali básnické zbierky (Letní kniha přání a stížností, Napříč Fantomázií, Sny též), ďalšie prozaické (Odjezd, Memoáry - Řečiště), ale i dramatická tvorba pre rozhlas a televíziu (Labyrint světa a lusthaus srdce, Člověk ve všech situacích, Totální kuropění), v ktorých sa obracal do svojho života, ktorého súčasťou bola aj ponurá vojnová skúsenosť. Okrem vlastnej spisovateľskej činnosti sa venoval aj publicistike, pracoval v periodikách Blok, Rovnost a Host do domu.
Životné okolnosti či zvláštne zhody okolností sú pravdepodobne zodpovedné za ďalšie Kunderovo smerovanie.
Z domu a vďaka profesorovi Jirátovi na Filozofickej fakulte v Prahe pramenil vzťah k nemčine, z ktorej toľko prekladal. Pod pseudonymom prekladal aj počas normalizačných rokov, najmä diela Bertolta Brechta, Hansa Arpa, Georga Trakla. Pre nemeckých nakladateľov zasa preložil veľkú časť diel Františka Hrubína. Pod utajením pracoval pre televíziu i rozhlas, venoval sa kritike.
Kunštát, do ktorého sa presťahoval, ho zasa spojil s jedným z najvýznamnejších českých básnikov Františkom Halasom, ktorého dielu sa podrobne venoval. Zaoberal sa aj teóriou umenia a vydal niekoľko antológií. Neskôr v 60. rokoch pôsobil ako dramaturg v Mahenovom divadle v Brne.
„Je to historicky jedna z najvýznamnejších osobností, ktorá s Mahenovou činohrou spolupracovala. Vnímame to ako veľkú stratu pre celú kultúrnu sféru, nielen naše divadlo," vyjadril sa riaditeľ Národného divadla v Brne Daniel Dvořák.
Muž gigant
S Kunštátom sa spája aj jedna z mnohých spomienok výtvarníka Milana Bočkaya. „Rudo Fila, Vladimír Kordoš, moja žena Klára a ja sme Ludvíka Kunderu v Kunštáte niekedy v polovici 70. rokov navštívili. Láskavý pán básnik tu žil vo vyhnanstve. Z návštevy sa stala tradícia a najmenej dve desaťročia sme rok čo rok túto, už priam púť, opakovali. Zdravil nás starosvetsky - úctivo sa klaniam, servus. V nenormálnych časoch normalizácie, keď sa zdravý rozum vytratil a slušnosť sa stávala čoraz vzácnejšou, boli pre nás tieto stretnutia priam životodarné. Ludvík Kundera pre nás predstavoval svojou tvorbou, myslením, konaním, ale i humorom svet pravej kultúry a umenia. Bol to muž gigant. Teraz sa mu ja - úctivo klaniam."
Po revolúcii sa opäť naplno zapojil do verejného života, vyučoval na viacerých vysokých školách a vystavoval svoje výtvarné diela.
Mimoriadny prínos Ludvíka Kunderu potvrdzuje aj Cena za európske porozumenie, ktorú získal na knižnom veľtrhu v Lipsku, Štátna cena za prekladateľské dielo či medaila Za zásluhy v oblasti kultúry a umenia od českého prezidenta.
