Extrovertný newyorský neuropsychiater Oliver Sacks (1933), ktorý v súčasnosti okrem svojej špecializovanej praxe zaujíma aj post hosťujúceho profesora Columbia University, získal za doterajšiu rozsiahlu odbornú prácu mnoho ocenení. Vzhľadom na to, že neobvyklé klinické prípady dokáže pozoruhodným spôsobom priblížiť z ambulancie aj „bežnému" čitateľovi, býva nazývaný „dvorným básnikom medicíny".
Hoci spisovateľské a filmové remeslo môže byť veľmi lákavé, na rozdiel od mnohých podobne sa prejavujúcich kolegov (napríklad nedávno zosnulého Michaela Crichtona) praktickú medicínu neopustil a písanie má iba ako pomerne úspešnú bokovku. Prvýkrát sa v umeleckej brandži preslávil knižkou Awakenings (1973), ktorá sa stala predlohou pre veľmi úspešný film Čas prebúdzania, nominovaný na Oscara. Nesmierne populárnymi zo širokého portfólia jeho tvorby sa postupne stali knihy Muž, ktorý si plietol manželku s klobúkom (1985) a Antropologička na Marse (1995).
Sacks je pozitívne erudovaný lekár a informáciami nabitý jazyk neurovedy dokáže na príkladoch svojich pacientov pretaviť do kultivovanej beletrie, ktorá zaujme a umožní aj laikovi orientovať sa a premýšľať o tajuplnom ľudskom PC - mozgu a jeho funkciách v úplne novom svetle.
Jeho najnovšia publikácia Musicophilia (2007) sa pokúša priblížiť fascinujúce pôsobenie kombinácií tón - rytmus - melódia v podobe hudby na mozgové štruktúry, ich vnútorné prostredie a zmeny, blokovanie alebo obnovu funkcií.
Knižka je rozdelená na štyri časti: Prenasledovaní hudbou, Rozsah muzikálnosti, Pamäť, pohyb a hudba, Emócie, identita a hudba. Prináša až neskutočné príbehy, v ktorých sa napríklad dozvieme o prípade jednorukého klaviristu, zapájajúceho pri štúdiu prstokladov do činnosti svoju „stratenú" končatinu prostredníctvom takzvaného fantómového cítenia hudby. V tejto súvislosti sa nejaví až tak fantazmagorickým výroba sofistikovaných protéz - elektronických končatín ovládaných mysľou, využívajúcich špecifické impulzy, ktoré vytvárajú myšlienky na ich pohyb v mozgových bunkách.
Pozoruhodne popísaný je aj prípad lekára, v ktorého živote hudba nikdy nemala nejaký podstatnejší význam, ale po zásahu bleskom do hlavy, ktorý neuveriteľne šťastne prežil, náhle v sebe objavil vášeň pre hru na klavír a komponovanie. Zaujímavá situácia nastáva u „atlétov s drobnými svalmi" - hráčov na rôzne bicie nástroje (aj klavír je bicí nástroj), u ktorých vďaka extrémne dlhým a náročným cvičeniam (9 až 10 hodín) dochádza k invalidizujúcim poruchám funkcie svalstva prstov. Bolo to považované iba za problém jemnej motoriky, ale zistilo sa, že ruka v ruke s ním ide nepriaznivé pôsobenie mozgového preťaženia hudbou.
Preklad: Dana Balatková.
Dybbuk, Praha.
