Sedempiesňový debutový album skupiny z pomedzia alternatívneho rocku a elektroniky je príjemným prekvapením.
Pre nezainteresovaných patria The Uniques do kategórie jednej z mnohých kapiel, ktoré v poslednom čase vytiahlo z rukáva Rádio_FM, čo je neodškriepiteľný fakt. Na hranici alternatívneho rocku a elektroniky sa však nepohybujú v pozícii amatérov vytvárajúcich chabú opozíciu slovenskému hlavnému prúdu.
Za najdôveryhodnejší corpus delicti „unikátnosti" tejto trojice môžeme považovať práve sedempesničkový debutový album s názvom From The Dust, ktorý pokrstila v stredu v Bratislave.
Zatiaľ čo sa mnohí slovenskí hudobníci vracajú ku klávesom a syntetizátoru, či štylizujú svoje skladby nanovo, aby dosiahli danú špecifickú atmosféru, ktorá je jednoducho v móde, The Uniques môžu iba pokrčiť ramenami. Ich hudba nepotrebuje násilne vťahovať do tohto prúdu, ich hudba sa tam narodila a spokojne si lebedí v dutom zvuku, plechových bicích a minimalizme.
Zahrievacie kolo s atmosférou
Výrazná basová linka, gitara, ktorá sa občas akoby mimochodom preberie z letargie a poriadne zareže, aj pro-forma odfláknutý a (áno) falošný spev sem patria.
From The Dust je koncepčne príjemným prekvapením, začína sa dvojminútovou inštrumentálkou, ktorá by sa síce mohla objaviť aj na soundtracku bežného amerického filmu, ale ktorej úlohou je vytvoriť to najdôležitejšie, čo by mal dobrý album mať - atmosféru.
Na CD sa objavujú aj single Wild a Dungeon (na rozdiel od starších Get Your Points, či The Truth About A Liar, ktoré na FTD nenájdete), avšak v rámci celého albumu nijako výrazne nevytŕčajú.
From The Dust prirodzene plynie bez akýchkoľvek rozdielov v kvalite, čo je pozitívum nielen po skladateľskej, ale taktiež po produkčnej stránke. Možno len málo chýba k tomu, aby sme jednotlivé skladby mohli označiť za skvelé. Akoby The Uniques ešte stále čakali na svoju veľkú príležitosť a predviedli nám len sedempesničkové zahrievacie kolo toho všetkého, čo príde.
Pop na vlastný spôsob
S definíciou spojenia alternatívna hudba je to zložité. Aj keď môžeme najmä vďaka melodickým refrénom považovať hudbu The Uniques svojím spôsobom stále za pop (ten v štýle prvých počinov Roxy Music, či Davida Bowieho, nie ten súčasný uvzlykaný), na kolená ju zráža práve jej špecifickosť.
„Máme pocit, že na Slovensku už oveľa viac fanúšikov mať nebudeme," vysvetľuje svojský frontman Pišta v preplnenom klube. V malom priestore slovenskej alternatívy sa totiž bije niekoľko kapiel o rovnakú cieľovú skupinu, a napríklad texty v angličtine sú aktuálne mínusom.
Nič však ešte nie je stratené. „Pre nás je tento album úplným začiatkom, sme ešte len v úvode toho všetkého, kam sa chceme posunúť a čo chceme v budúcnosti vytvoriť."
Kam to ďalej bude, to už frontman nechcel predbiehať. Zatiaľ je isté, že zajtra hrajú v Košiciach.
Autor: Katarína Šamajová
