Jan Keller si v knihe Nejistota a důvěra, aneb k čemu je modernitě dobrá tradice podrobne všíma koncepty sociálnych sietí, sociálneho kapitálu a dôvery. Téma sociálnych sietí sa podľa neho začína intenzívnejšie objavovať v sociológii až od 70. rokov, v súčasnosti nadobúda nadšenie sociálnymi sieťami rozmer nového mýtu.
Výmena služieb a protislužieb
Sieť ako symbol modernity zaujíma miesto stromu - odvekého symbolu tradície, hierarchie a vertikály náboženstva tým, ako spája zem s nebom. Naproti tomu sieť sa stáva fetišom moderného kultu pohybu, dynamického prechodu smerujúceho k horizontu, ktorý spája prítomnosť s budúcnosťou.
Koncept sociálnych sietí slúži sociológom k opisu toho, ako možno čo najefektívnejšie využiť vzťahy s druhými, viac či menej blízkymi osobami „produktívnym spôsobom", teda k maximalizácii svojho profitu.
„Najúplnejším a najdôslednejším výrazom logiky fungovania sietí je obyčajný klientelizmus. „V nich dochádza k výmene služieb a protislužieb medzi patrónom, ktorý má prístup k zdrojom systému, a jeho klientmi, ktorí takýto prístup nemajú."
Mafia ako súkromná kontrola neporiadku
Podobne ako sieť konexií a známostí existoval prakticky od prvopočiatku aj sociálny kapitál, píše autor. Sociálny kapitál predstavuje zdroje druhých ľudí, ktoré môžeme mobilizovať vo svoj prospech, pokiaľ sme s týmito ľuďmi prepojení.
Veľkosť sociálneho kapitálu človeka určuje šírka siete jeho vzťahov, ktoré môže reálne využívať, a tiež objemom ekonomického, kultúrneho či symbolického kapitálu, ktorý vlastnia druhí ľudia.
Zaujímavú kapitolu predstavuje kriminologický exkurz o mafii ako súkromnej kontrole neporiadku. Dozvieme sa v nej napríklad o historických okolnostiach jej vzniku, mafiánskej etnografii i o súčasných formách podnikania mafie.
Autor na príklade sicílskej mafie vysvetľuje, ako môže snaha pôvodne bezvýznamných ľudí viesť k premene sietí na sociálny kapitál, ktorý ich v spoločnosti privilegizuje.
Záver vyhradil Keller fenoménu dôvery a rituálom, ktoré predstavujú mimoiracionálny základ dôvery. Tvrdí, že bez určitého minima vzájomnej dôvery nemožno udržiavať vzťahy s inými ľuďmi a spájať sa s nimi v najrozličnejších spolkoch a združeniach.
Recenzia/kniha
Jan Keller: Nejistota a důvěra, aneb k čemu je modernitě dobrá tradice.
Slon, Sociologické nakladatelství, Praha.
Autor: Alena Erdziaková
