Predloha k jednej z najstrašidelnejších javiskových hier vznikla ešte v roku 1983. Jej autorka Susan Hillová vtedy iste netušila, že príbeh jej románu Žena v čiernom sa bude hrať na doskách londýnskeho West Endu nepretržite viac ako dvadsať rokov.
Knižná predloha bola preložená do viacerých jazykov a hru, ktorú adaptoval Stephen Mallatratta, videlo vyše sedem miliónov divákov.
V réžii Klaudyny Rozhin si ju dnes budú môcť vychutnať aj diváci v Divadle Kontra v Spišskej Novej Vsi. Názory médií ako i samotných tvorcov však vystríhajú: „Pripravte sa na to, že vás vystraší jeden z najlepších hororových príbehov, aký ste kedy videli na javisku."
Strach aj posolstvo
Okrem pretrvávajúceho úspechu sa však stále stupňujú aj názory a polemiky, čím sa stala práve táto hra natoľko populárnou.
Samotná autorka si to vysvetľuje tým, že „hra vás udrží v sedadle - upúta vás, a keď vyjdete von, stále o nej musíte premýšľať. Také by mali byť všetky divadelné hry," hovorí.
Hlavná postava románu Jannet Humfryeová čelí vlastnému zlyhaniu - nedokáže odpustiť. „Skrýva sa v tom isté morálne posolstvo," domnieva sa Hillová, „žiaľ a obviňovanie sa musia skončiť."
Dvaja stačia
Pôsobivé predstavenie vzniklo na jednoduchých a pomerne presných princípoch - použiť čo najskromnejšiu scénografiu a nenáročné rekvizity. Tvorcovia prvej adaptácie mali ambíciu spraviť hru čo najlacnejšie. Mali k dispozícii štyroch hercov, ale vraj si uvedomili, že sa to dá urobiť len s dvoma.
Aj obsadenie dnešnej premiéry tvoria iba dvaja herci - Peter Čižmár a Miki Macala. V Divadle Kontra, ktoré pred troma rokmi získalo aj cenu Dosky za Objav roka, už skúsenosti s podobnými hrami majú, a preto ani vytvorenie špecifickej atmosféry strachu iba dvoma postavami nie je výnimočnou výzvou.
Už štyri roky sa divadlo snaží prinášať slovenskému divákovi hry, ktoré u nás ešte nemal možnosť vidieť. „V komédii Kamene vo vreckách napríklad museli stvárniť dvaja herci až štrnásť postáv," hovorí Čižmár, „tentoraz však ide skôr o namiešanie tej správnej atmosféry pomocou hudby, scény a celkového prejavu hercov."
Úloha pre diváka
Pôvodná vízia spracovania sa spoliehala na to, že najhrozivejšie aspekty hry si vytvoria diváci s pomocou vlastnej predstavivosti. Aj Čižmár tento postup potvrdzuje: „Žena v čiernom je ideálnou príležitosťou báť sa, a ako už niekto povedal - ľudia sa predsa radi boja. Prosté strašenie však nestačí, hra je kombináciou detektívky a hororu, v ktorom musí figurovať práve divák - musí vniknúť do deja. A je viac ako isté, že keď vnikne do tohto deja, len tak sa od neho neodpúta."
