VÍKEND

Miesta literatúry: Modra Vincenta Šikulu

Literárne diela sú väčšinou fikciami, ale niekedy sa hlásia ku konkrétnym miestam a ľuďom a stávajú sa tak svojskými dokumentmi o živote umelca. V cykle literárnych reportáží sme sa na niektoré z týchto miest vybrali.

Dom, v ktorom býval Vincent Šikula. V popredí jeho dcéra Verona.

Literárne diela sú väčšinou fikciami, ale niekedy sa hlásia ku konkrétnym miestam a ľuďom a stávajú sa tak svojskými dokumentmi o živote umelca. Reálie tu potom máme hneď trikrát: prvýkrát v diele, druhýkrát v čase, keď o nich spisovateľ písal, a tretíkrát v súčasnosti. V cykle literárnych reportáží sme sa na niektoré z týchto miest vybrali. Ako vyzerajú dnes?

Modra je neporovnateľne pokojnejšia ako susedný Pezinok. V Pezinku život priam kypí, počet vinární, barov a krčiem je na počet obyvateľov vraj najväčší na Slovensku. Modra žije skôr pokojný až ospalý život.

„Keď v Modre vytryskne životodarný prameň, tak sa Modrania budú dlho dohadovať, čo s ním a nakoniec ho zalejú betónom," hovorí jej dlho-dlhoročný obyvateľ, textár a muzikant Peter Konečný. „Polarizovaná, zaspatá, spiatočnícka, ustráchaná, kde život beží v podzemí vínnych pivníc. Na druhej strane pokojné, krásne mestečko s najlepšou zmrzlinou."

Ďaleko a ešte ďalej

Vincent Šikula to videl inak. „Som učiteľ v malom meste. Každé malé mesto poskytuje svojim obyvateľom veľa výhod; ľudia sa navzájom poznajú, a ak treba, môžu jeden druhému pomôcť; spolu postavia školu, opravia kostol, kultúrny dom, pomník; vydláždia chodníky, upravia park, zrúcajú mestské hradby; usporadúvajú zábavy a slávnosti, počúvajú vlastný spevokol..."

Nespútaný rozprávač, v živote aj v knižkách, živel slovenskej literatúry, pospomínal vo svojich farbistých prózach niekoľko miest: Dubovú, Ivanku pri Dunaji, kde prežil pár rokov života, ale hlavne Modru - do júna 2001, keď zomrel.

Nad Modrou, medzi vinohradmi, leží Hamrštíl. Osamelý kamenný dom z 20. rokov, ktorý znamenal pre Vincenta Šikulu centrum jeho sveta, odkedy ho kúpil v roku 1962.

Cestička medzi vinohradmi je hrboľatá, vymletá dažďami. Auto namáhavo stúpa, trápi sa, ale onedlho sme hore. Pred nami sa otvára krásny výhľad na Modru až po Zohor. Dom je kamenný, vyvoláva starosvetskú istotu. Tu sa narodili dve dcéry Vincenta Šikulu z prvého manželstva, Veronika a Agáta, a tu žili až do Veroniných šiestich rokov. Keď začala chodiť do školy, rodina sa presťahovala do bytovky. „Otec sem však chodil stále, na celé leto a na víkendy, časom už sa na svoj milovaný Hamrštíl vybral aj vo štvrtok alebo v stredu. Už mu bolo dolu v Modre dlho, tak nás hnal hore," spomína Veronika.

Šikulovci kúpili Hamrštíl za tridsaťtisíc korún. „Bol vtedy oveľa ďalej od Modry ako dnes. Vďaka novostavbám sa mesto priblížilo, ale vtedy to bolo ďaleko, naozajstná samota. Aj kopec bol nejaký strmší. Otec mal auto, oktáviu, pod kopcom nám kázal s mamou a Agátou vystúpiť a pekne sme ho do toho kopca tlačili," vykresľuje Veronika.

História Hamrštílu

Dcéra Vincenta Šikulu Agáta Petrakovičová v časopise Modranské zvesti spomína, že Hamrštíl projektoval jeden z najznámejších slovenských architektov Dušan Samo Jurkovič pre vnučku botanika Ľudovíta Holubyho s rodinou. Pani Štetková, ktorá s manželom vlastnila dom, ho používala ako letné sídlo. „Celé hodiny strávila v záhrade. Posadila v nej neuveriteľné kríky a kvety, ktoré sa zo záhrady stratili počas necitlivých meliorácií modranského družstva, keď prechádzali záhradou traktory a budovali odvodňovacie kanály, dnes sú všetky zarastené bazou a trávou," opisuje Agáta.

Dom je kamenný, vo vinohradníckom štýle, aby sa zachoval charakter krajiny. Kameň je tu totiž bežný materiál, vo vinohradoch si z neho stavali domčeky na náradie. Má typickú jurkovičovskú sedlovú strechu. Do slov sa Hamrštíl dostal najmä v Šikulovej básnickej zbierke Z domu na kopci. „Poradil mu Ľubo Feldek," hovorí Šikulová. „Ten navrhol, aby bol centrom Hamrštíl. Do neho zapichli pomyselné kružidlo a obkrúžili ho cez otcovu rodnú Dubovú, Modru. Posledná zástavka som bola ja."

A naozaj, Hamrštíl sa stal centrom spisovateľovho života.

Všetko je naše

Prechádzame sa okolo domu, vysoká tráva hladí lýtka, leto kypí, vonia a bzučí. „Otec choval aj včely, mali sme aj barana, ktorý bol krotký, chodil s otcom do mesta, odprevádzal ho na autobus, ale potom ho tie včely doštípali a bolo po ňom," hovorí dcéra.

Dom nie je a nikdy nebol ohradený. „Keď som sa pýtala otca, pokiaľ je to naše, vždy hovoril: ‚Odtálto až po Zohor!' Všetko je tu naše! Keď som mala šestnásť, naši sa rozviedli, ale pre mňa sa veľa nezmenilo, chodila som za ním na Hamrštíl. Niekedy, keď už bola tma a nechcelo sa mu ísť odprevadiť ma dolu, tak mi hral na terase na lesnom rohu a bolo to počuť, až kým som nezišla do mesta."

Trafiť sa do nádychu

„V Hamrštíle otec písal, mulatoval, vyhrával na hudobných nástrojoch, pestoval zeleninu, všetko možné. Každý, kto šiel okolo, zastavil sa. Mal taký drahý nemecký ďalekohľad, vždy pozrel dole a nadával, že aká k...a to sem zasa lezie a bude ma vyrušovať. Keď sa dotyčný blížil, už ho vyvolával a ponúkal vínom alebo jedlom. Varil výborne a stále. Keď varil jedno, rozmýšľal, kam to odnesie a kto to zje, aby sa uvoľnil hrniec a mohol variť ďalej, takže sme mali len robotu a stále sme niekomu z rodiny nosili nejaké jedlo. Klasické recepty si aj vylepšoval, poznal kvety, rastliny, bylinky. Zaujímal sa o všetko okolo seba."

Najesť, umyť, porozprávať sa prišli aj vinohradníci. Keď niekomu potreboval niečo prečítať alebo s niekým sa porozprávať, išiel za nimi do vinohradov. „Stále rozprával, mám to po ňom. Keď som sa spýtala, kedy môžem niečo povedať aj ja, odpovedal, že sa musím trafiť do nádychu."

Z tvorby Vincenta Šikulu

Z domu na kopci

Z domu na kopci

Je dobrý výhľad.

Ba keď prišiel buldozér, ešte viac

všetko zpriezračnelo.


Najprv mi zvalil záchod.

Bola však pri ňom i šopa

z tvrdých modranských kameňov

a v nej moje uhlie.


Buldozerista prešiel

i mojou neohradenou

záhradou. Nechcelo sa mu

pešo na čerešne.


Záchod šiel ľahko.

Zahúkali mi dvere zeminou,

no odhádzal som to

vyštrbenou lopatou.


Vošiel som dnu,

a keď som vyfajčil cigaretu,

sám som si obyčajným nožíkom

zo starého, vyhodeného klča

urobil celkom pekný svietnik.


(Z domu na kopci)

Dubovské ľalie

Koľko rozkvitnutých šípok

vo vinohradoch. Celé hrče

v ružovkastých odtieňoch.

Pešo idem v bielej košeli,

kráčam pred sebou

a z diaľky si fotografujem chrbát. Bože,

znovu chcem sestre kúpiť

prútený košíček.

Prútený košíček a nazbierať

doň lupeňov, aby mohla hádzať

do ulíc. Ešte raz byť a kráčať

medzi ľaliami! Pri miništrantoch

zvoniacich

sidolom vyleštenými zvončekmi.


Ešte raz byť a dostať od tata korunu,

kúpim si, bože,

vreckový nožík

- rybičku.

A v nebi budem chcieť sedieť,

hoci aj na zadnom sedadle,

no tam, kde svietia

dubovské ľalie. Aj dubovské

šípky. Sedieť budem v nebi

tam, kde kvitnú ľalie a šípky.


(Zo zanedbanej záhrady)


Modra je pokojná, čo rozhodne neplatilo pre Hamrštíl. O hostí nikdy nebola núdza, v okolí bola pomerne veľká umelecká komunita. Spisovateľ Milan Ferko - od jeho domu vedie elektrina, výtvarník Štefan Cpin, v Modre býval maliar Jozef Ilečko, ateliér tam mal Michal Studený, Marián Polonský, chodieval tam filmár Elo Havetta. Modran je aj básnik a priateľ Jozef Mihalkovič - Veronika si zobrala jeho syna Mareka.

„Rudolf Sloboda v knižkách píše, že išiel niekedy z Modry aj na dva-trikrát," hovorí Veronika. „Ráno išiel od Šikulu na autobus, na zástavke stretol Ivana Paríka alebo Ilju Zeljenku, ktorí mali namierené k otcovi, tak sa zasa s nimi zviezol hore. Mama spomínala, že keď raz prišiel Jano Johanides, veľmi snežilo, ale keď odchádzal, už nesnežilo - a napriek tomu nezanechal žiadne stopy. Otec sa priatelil s Milanom Rúfusom, ktorý sem tiež často chodil aj s manželkou. Po Zuzke Rúfusovej som mala aj kolísku a boli v nej aj naše deti."

A kedy vlastne Šikula písal? Vraj veľmi skoro ráno, od štvrtej. „Keď sme sa ráno zobudili, už mal napísaných kopu strán a v hrnci bublala polievka. Ale keď písal napríklad Majstrov, bol zavretý v bytovke a s nikým sa nestýkal."

Mestečko

Šikula bol s Modrou celoživotne spätý. Učil tu na hudobnej škole a v jeho prózach sa vyskytuje Modra ako mestečko blízko metropoly. Reálie Modry sú pre neho ľudia a extrakt z prostredia. „Zo severnej, čiastočne aj z východnej a západnej strany je mesto chránené kopcami; môže sa prihnať vietor a ľudia si ani nemusia ktovieako vyhŕňať goliere," píše v románe Veterná ružica, ktorý už pre normalizáciu nemohol vyjsť, podobne ako jeho voľná prvá časť Ornament. „Severných vetrov ako keby u nás ani nebolo, no južných, ak ide o južné vetry v porovnaní s inými mestami, tých máme, chvalabohu, dosť. Čo tam po vetre?! Hlavná vec, že je tu výhodné bývať. Výhodou je už aj to, že odtiaľto je blízko do hlavného mesta, pravda, ak v krajine naozaj nejaké hlavné mesto je..."

Dubová

Na Hamrštíle Šikula aj 16. júna 2001 zomrel na zlyhanie srdca. Zaspal a nezobudil sa. Nemal ešte 65 rokov. A aj keď bol dom na kopci centrom jeho sveta, pochovali ho v rodnej Dubovej, dedine pri Modre.

„Jeho posledná fotka, ktorú nemám, je s veľkou uhorkou. Chystal si planty uhorky a nechal ich ťahať po oknách ako brečtan a boli naozaj veľmi dekoratívne. Jedna narástla extrémne veľká. Povedal - keď mi túto uhorku niekto odtrhne, tak ho nakopem do zadku. O dva dni zomrel. Odtrhla som tú uhorku a dala som ju na hrob medzi vence od prezidenta a ministra a neviem od koho. Nakoniec mu ju nikto nezjedol."

Sme pri Šikulovom rodnom dome, lepšie povedané, mali jednu izbu a kuchyňu so vstupom z dvora. Tlačili sa dosť. Šikula sa narodil vo veľmi chudobnej rodine, je z dvanástich detí, bolo ich šesť bratov a šesť sestier. Otec bol klarinetista, hral v miestnej dychovke a viedol k tomu aj svoje deti. Všetci bratia boli hráči na dychových nástrojoch. Zo synov žije už len jeden. Sestry žijú všetky. Vinca vychovávali v prísnej reholi Spoločnosti slova Božieho v Nitre. Chcel byť kňazom a hudobníkom, neskôr už len hudobníkom, ale hlboko veriaci bol celý život.

Na cintoríne

„Toľko ľudí vraj v Dubovej na pohrebe nikdy nebolo," spomína moja sprievodkyňa. Hutného rozprávača ústami aj písmenami a dobrého človeka mali miestni radi. „Mal kamarátov muzikantov, umelcov, obyčajných ľudí, kňazov - spolužiakov z misijného domu. Pomník z pieskovca mu robil Šaňo Ilečko, ktorému otec svedčil na svadbe, boli priatelia celý život. Na kríži sú názvy otcových diel. Ilečko robil aj bustu Rudovi Slobodovi, ktorá je v Devínskej Novej Vsi. Aj otcovi robil podobnú, ale neviem, kde je."

Šikulovi sú pochovaní neďaleko, cez uličku. „Otec vždy chcel byť pochovaný v Dubovej, tu prežil detstvo, pásol kravy, chodil na huby."

Čítajte ďalšie diely seriálu:

Havránok Ivana Laučíka

Devínska Nová Ves Ruda Slobodu


Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 761
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 245
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 663
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 957
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 760
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 089
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 497
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 111
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 340
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 185

Téma: Miesta literatúry


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

Neprehliadnite tiež

Minúta po minúte: Najlepšou herečkou vo vedľajšej úlohe sa stala Viola Davis

Odovzdávanie Oscarov sledujeme minútu po minúte. La La Land má zatiaľ len jednu cenu.

Pozrite si kompletné výsledky Oscarov 2017

Pozrite si zoznam Oscarov udelených v roku 2017. Zoznam budeme priebežne aktualizovať.

V Prahe vôbec nedokážu pochopiť, čo za reláciu o folklóre máme

Šou Zem spieva hodnotí Marína Mrázková zo súboru Limbora.

Zomrel Bill Paxton, známy ako astronaut z Apolla 13

Paxtona veľmi často a rád obsadzoval do svojich filmov James Cameron.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop