VÍKEND

Miesta literatúry: Modra Vincenta Šikulu

Literárne diela sú väčšinou fikciami, ale niekedy sa hlásia ku konkrétnym miestam a ľuďom a stávajú sa tak svojskými dokumentmi o živote umelca. V cykle literárnych reportáží sme sa na niektoré z týchto miest vybrali.

Dom, v ktorom býval Vincent Šikula. V popredí jeho dcéra Verona.

Literárne diela sú väčšinou fikciami, ale niekedy sa hlásia ku konkrétnym miestam a ľuďom a stávajú sa tak svojskými dokumentmi o živote umelca. Reálie tu potom máme hneď trikrát: prvýkrát v diele, druhýkrát v čase, keď o nich spisovateľ písal, a tretíkrát v súčasnosti. V cykle literárnych reportáží sme sa na niektoré z týchto miest vybrali. Ako vyzerajú dnes?

Modra je neporovnateľne pokojnejšia ako susedný Pezinok. V Pezinku život priam kypí, počet vinární, barov a krčiem je na počet obyvateľov vraj najväčší na Slovensku. Modra žije skôr pokojný až ospalý život.

„Keď v Modre vytryskne životodarný prameň, tak sa Modrania budú dlho dohadovať, čo s ním a nakoniec ho zalejú betónom," hovorí jej dlho-dlhoročný obyvateľ, textár a muzikant Peter Konečný. „Polarizovaná, zaspatá, spiatočnícka, ustráchaná, kde život beží v podzemí vínnych pivníc. Na druhej strane pokojné, krásne mestečko s najlepšou zmrzlinou."

Ďaleko a ešte ďalej

Vincent Šikula to videl inak. „Som učiteľ v malom meste. Každé malé mesto poskytuje svojim obyvateľom veľa výhod; ľudia sa navzájom poznajú, a ak treba, môžu jeden druhému pomôcť; spolu postavia školu, opravia kostol, kultúrny dom, pomník; vydláždia chodníky, upravia park, zrúcajú mestské hradby; usporadúvajú zábavy a slávnosti, počúvajú vlastný spevokol..."

Nespútaný rozprávač, v živote aj v knižkách, živel slovenskej literatúry, pospomínal vo svojich farbistých prózach niekoľko miest: Dubovú, Ivanku pri Dunaji, kde prežil pár rokov života, ale hlavne Modru - do júna 2001, keď zomrel.

Nad Modrou, medzi vinohradmi, leží Hamrštíl. Osamelý kamenný dom z 20. rokov, ktorý znamenal pre Vincenta Šikulu centrum jeho sveta, odkedy ho kúpil v roku 1962.

Cestička medzi vinohradmi je hrboľatá, vymletá dažďami. Auto namáhavo stúpa, trápi sa, ale onedlho sme hore. Pred nami sa otvára krásny výhľad na Modru až po Zohor. Dom je kamenný, vyvoláva starosvetskú istotu. Tu sa narodili dve dcéry Vincenta Šikulu z prvého manželstva, Veronika a Agáta, a tu žili až do Veroniných šiestich rokov. Keď začala chodiť do školy, rodina sa presťahovala do bytovky. „Otec sem však chodil stále, na celé leto a na víkendy, časom už sa na svoj milovaný Hamrštíl vybral aj vo štvrtok alebo v stredu. Už mu bolo dolu v Modre dlho, tak nás hnal hore," spomína Veronika.

Šikulovci kúpili Hamrštíl za tridsaťtisíc korún. „Bol vtedy oveľa ďalej od Modry ako dnes. Vďaka novostavbám sa mesto priblížilo, ale vtedy to bolo ďaleko, naozajstná samota. Aj kopec bol nejaký strmší. Otec mal auto, oktáviu, pod kopcom nám kázal s mamou a Agátou vystúpiť a pekne sme ho do toho kopca tlačili," vykresľuje Veronika.

História Hamrštílu

Dcéra Vincenta Šikulu Agáta Petrakovičová v časopise Modranské zvesti spomína, že Hamrštíl projektoval jeden z najznámejších slovenských architektov Dušan Samo Jurkovič pre vnučku botanika Ľudovíta Holubyho s rodinou. Pani Štetková, ktorá s manželom vlastnila dom, ho používala ako letné sídlo. „Celé hodiny strávila v záhrade. Posadila v nej neuveriteľné kríky a kvety, ktoré sa zo záhrady stratili počas necitlivých meliorácií modranského družstva, keď prechádzali záhradou traktory a budovali odvodňovacie kanály, dnes sú všetky zarastené bazou a trávou," opisuje Agáta.

Dom je kamenný, vo vinohradníckom štýle, aby sa zachoval charakter krajiny. Kameň je tu totiž bežný materiál, vo vinohradoch si z neho stavali domčeky na náradie. Má typickú jurkovičovskú sedlovú strechu. Do slov sa Hamrštíl dostal najmä v Šikulovej básnickej zbierke Z domu na kopci. „Poradil mu Ľubo Feldek," hovorí Šikulová. „Ten navrhol, aby bol centrom Hamrštíl. Do neho zapichli pomyselné kružidlo a obkrúžili ho cez otcovu rodnú Dubovú, Modru. Posledná zástavka som bola ja."

A naozaj, Hamrštíl sa stal centrom spisovateľovho života.

Všetko je naše

Prechádzame sa okolo domu, vysoká tráva hladí lýtka, leto kypí, vonia a bzučí. „Otec choval aj včely, mali sme aj barana, ktorý bol krotký, chodil s otcom do mesta, odprevádzal ho na autobus, ale potom ho tie včely doštípali a bolo po ňom," hovorí dcéra.

Dom nie je a nikdy nebol ohradený. „Keď som sa pýtala otca, pokiaľ je to naše, vždy hovoril: ‚Odtálto až po Zohor!' Všetko je tu naše! Keď som mala šestnásť, naši sa rozviedli, ale pre mňa sa veľa nezmenilo, chodila som za ním na Hamrštíl. Niekedy, keď už bola tma a nechcelo sa mu ísť odprevadiť ma dolu, tak mi hral na terase na lesnom rohu a bolo to počuť, až kým som nezišla do mesta."

Trafiť sa do nádychu

„V Hamrštíle otec písal, mulatoval, vyhrával na hudobných nástrojoch, pestoval zeleninu, všetko možné. Každý, kto šiel okolo, zastavil sa. Mal taký drahý nemecký ďalekohľad, vždy pozrel dole a nadával, že aká k...a to sem zasa lezie a bude ma vyrušovať. Keď sa dotyčný blížil, už ho vyvolával a ponúkal vínom alebo jedlom. Varil výborne a stále. Keď varil jedno, rozmýšľal, kam to odnesie a kto to zje, aby sa uvoľnil hrniec a mohol variť ďalej, takže sme mali len robotu a stále sme niekomu z rodiny nosili nejaké jedlo. Klasické recepty si aj vylepšoval, poznal kvety, rastliny, bylinky. Zaujímal sa o všetko okolo seba."

Najesť, umyť, porozprávať sa prišli aj vinohradníci. Keď niekomu potreboval niečo prečítať alebo s niekým sa porozprávať, išiel za nimi do vinohradov. „Stále rozprával, mám to po ňom. Keď som sa spýtala, kedy môžem niečo povedať aj ja, odpovedal, že sa musím trafiť do nádychu."

Z tvorby Vincenta Šikulu

Z domu na kopci

Z domu na kopci

Je dobrý výhľad.

Ba keď prišiel buldozér, ešte viac

všetko zpriezračnelo.


Najprv mi zvalil záchod.

Bola však pri ňom i šopa

z tvrdých modranských kameňov

a v nej moje uhlie.


Buldozerista prešiel

i mojou neohradenou

záhradou. Nechcelo sa mu

pešo na čerešne.


Záchod šiel ľahko.

Zahúkali mi dvere zeminou,

no odhádzal som to

vyštrbenou lopatou.


Vošiel som dnu,

a keď som vyfajčil cigaretu,

sám som si obyčajným nožíkom

zo starého, vyhodeného klča

urobil celkom pekný svietnik.


(Z domu na kopci)

Dubovské ľalie

Koľko rozkvitnutých šípok

vo vinohradoch. Celé hrče

v ružovkastých odtieňoch.

Pešo idem v bielej košeli,

kráčam pred sebou

a z diaľky si fotografujem chrbát. Bože,

znovu chcem sestre kúpiť

prútený košíček.

Prútený košíček a nazbierať

doň lupeňov, aby mohla hádzať

do ulíc. Ešte raz byť a kráčať

medzi ľaliami! Pri miništrantoch

zvoniacich

sidolom vyleštenými zvončekmi.


Ešte raz byť a dostať od tata korunu,

kúpim si, bože,

vreckový nožík

- rybičku.

A v nebi budem chcieť sedieť,

hoci aj na zadnom sedadle,

no tam, kde svietia

dubovské ľalie. Aj dubovské

šípky. Sedieť budem v nebi

tam, kde kvitnú ľalie a šípky.


(Zo zanedbanej záhrady)


Modra je pokojná, čo rozhodne neplatilo pre Hamrštíl. O hostí nikdy nebola núdza, v okolí bola pomerne veľká umelecká komunita. Spisovateľ Milan Ferko - od jeho domu vedie elektrina, výtvarník Štefan Cpin, v Modre býval maliar Jozef Ilečko, ateliér tam mal Michal Studený, Marián Polonský, chodieval tam filmár Elo Havetta. Modran je aj básnik a priateľ Jozef Mihalkovič - Veronika si zobrala jeho syna Mareka.

„Rudolf Sloboda v knižkách píše, že išiel niekedy z Modry aj na dva-trikrát," hovorí Veronika. „Ráno išiel od Šikulu na autobus, na zástavke stretol Ivana Paríka alebo Ilju Zeljenku, ktorí mali namierené k otcovi, tak sa zasa s nimi zviezol hore. Mama spomínala, že keď raz prišiel Jano Johanides, veľmi snežilo, ale keď odchádzal, už nesnežilo - a napriek tomu nezanechal žiadne stopy. Otec sa priatelil s Milanom Rúfusom, ktorý sem tiež často chodil aj s manželkou. Po Zuzke Rúfusovej som mala aj kolísku a boli v nej aj naše deti."

A kedy vlastne Šikula písal? Vraj veľmi skoro ráno, od štvrtej. „Keď sme sa ráno zobudili, už mal napísaných kopu strán a v hrnci bublala polievka. Ale keď písal napríklad Majstrov, bol zavretý v bytovke a s nikým sa nestýkal."

Mestečko

Šikula bol s Modrou celoživotne spätý. Učil tu na hudobnej škole a v jeho prózach sa vyskytuje Modra ako mestečko blízko metropoly. Reálie Modry sú pre neho ľudia a extrakt z prostredia. „Zo severnej, čiastočne aj z východnej a západnej strany je mesto chránené kopcami; môže sa prihnať vietor a ľudia si ani nemusia ktovieako vyhŕňať goliere," píše v románe Veterná ružica, ktorý už pre normalizáciu nemohol vyjsť, podobne ako jeho voľná prvá časť Ornament. „Severných vetrov ako keby u nás ani nebolo, no južných, ak ide o južné vetry v porovnaní s inými mestami, tých máme, chvalabohu, dosť. Čo tam po vetre?! Hlavná vec, že je tu výhodné bývať. Výhodou je už aj to, že odtiaľto je blízko do hlavného mesta, pravda, ak v krajine naozaj nejaké hlavné mesto je..."

Dubová

Na Hamrštíle Šikula aj 16. júna 2001 zomrel na zlyhanie srdca. Zaspal a nezobudil sa. Nemal ešte 65 rokov. A aj keď bol dom na kopci centrom jeho sveta, pochovali ho v rodnej Dubovej, dedine pri Modre.

„Jeho posledná fotka, ktorú nemám, je s veľkou uhorkou. Chystal si planty uhorky a nechal ich ťahať po oknách ako brečtan a boli naozaj veľmi dekoratívne. Jedna narástla extrémne veľká. Povedal - keď mi túto uhorku niekto odtrhne, tak ho nakopem do zadku. O dva dni zomrel. Odtrhla som tú uhorku a dala som ju na hrob medzi vence od prezidenta a ministra a neviem od koho. Nakoniec mu ju nikto nezjedol."

Sme pri Šikulovom rodnom dome, lepšie povedané, mali jednu izbu a kuchyňu so vstupom z dvora. Tlačili sa dosť. Šikula sa narodil vo veľmi chudobnej rodine, je z dvanástich detí, bolo ich šesť bratov a šesť sestier. Otec bol klarinetista, hral v miestnej dychovke a viedol k tomu aj svoje deti. Všetci bratia boli hráči na dychových nástrojoch. Zo synov žije už len jeden. Sestry žijú všetky. Vinca vychovávali v prísnej reholi Spoločnosti slova Božieho v Nitre. Chcel byť kňazom a hudobníkom, neskôr už len hudobníkom, ale hlboko veriaci bol celý život.

Na cintoríne

„Toľko ľudí vraj v Dubovej na pohrebe nikdy nebolo," spomína moja sprievodkyňa. Hutného rozprávača ústami aj písmenami a dobrého človeka mali miestni radi. „Mal kamarátov muzikantov, umelcov, obyčajných ľudí, kňazov - spolužiakov z misijného domu. Pomník z pieskovca mu robil Šaňo Ilečko, ktorému otec svedčil na svadbe, boli priatelia celý život. Na kríži sú názvy otcových diel. Ilečko robil aj bustu Rudovi Slobodovi, ktorá je v Devínskej Novej Vsi. Aj otcovi robil podobnú, ale neviem, kde je."

Šikulovi sú pochovaní neďaleko, cez uličku. „Otec vždy chcel byť pochovaný v Dubovej, tu prežil detstvo, pásol kravy, chodil na huby."

Čítajte ďalšie diely seriálu:

Havránok Ivana Laučíka

Devínska Nová Ves Ruda Slobodu


Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  3. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  3. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  6. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  7. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  8. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  9. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  10. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 16 473
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 11 434
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 10 299
  4. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 10 280
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 7 130
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 408
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 388
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 5 330
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 4 780
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 210

Téma: Miesta literatúry


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

DOMOV

Kotlebovci bohatli, teraz môžu prísť o milióny

Po vstupe do župy sa im začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Švédsky divoký západ: Utečenci našli domov v zábavnom parku

Pozrite si druhé pokračovanie dokumentu o nezvyčajnom tábore.

Neprehliadnite tiež

Nasadili Rusi svojich ľudí do hľadiska? Z favorita Cannes vyrobili prepadák

Výroba alternatívnych faktov neobišla ani filmový festival.

Zomrela hrdinka knihy Mengeleho dievča. Porazila nacizmus, keď sa jej narodili deti

Viola Fischerová stihla zažiť pocit, že patrí tam, kde sa narodila.

Ľudia si myslia, že videli Twin Peaks. Mnohí sa mýlia

David Lynch radí, čo urobiť pred tým, ako si pustíte seriál.