Tvorcovia išli na istotu, zvolili premyslený postup, ktorý sa prejavil v skvelom výsledku.
Od chvíle, keď nás John Lasseter očaril prvým digitálne animovaným celovečerným filmom Toy Story, ubehlo pätnásť rokov. Generácia, ktorá to nezažila, začína dospievať. Digitálne animované filmy zovšedneli, zato tých klasických kreslených je ako šafranu.
Z experimentujúcich a priekopníckych štúdií Pixar sa stala súčasť impéria zvaného Walt Disney Company. Už nemôžu riskovať. Musia hrať na istotu. Toy Story z roku 1995 je osobným dielom Lassetera a jeho spolupracovníkov.
Toy Story 3 z roku 2010 je produktom stoviek tvorcov, ktorí starostlivo odmeriavali aj miešali suroviny, odstraňovali chybičky, nedokonalosti, ostré hrany a vyblýskali povrch do oslnivého lesku. A viete čo? Aj takýto priemyselný postup priniesol skvelý výsledok!
Hlbšie myšlienkové plányNápad oživiť hračky, dať im ľudské charaktery a ukázať zložité vzťahy hračiek navzájom aj hračiek a ľudí, funguje už pätnásť rokov. Patrí k nemu jemné, vkusné, inteligentné a figliarske vtipkovanie na tému stereotypov popkultúry aj používanie rámcov z akčných trilerov, kriminálok, westernov, sci-fi, ale s výraznou romantizujúcou linkou, vyzdvihujúcou hodnoty priateľstva, spolupatričnosti, súcitu.
Náročnejšieho diváka uspokoja hlbšie myšlienkové plány, dotýkajúce sa základných otázok (vzťah hračiek k ľuďom je v podstate vzťahom ľudí k Bohu) i dôkladná psychologizácia postáv a relativizácia: niet tu vyložene záporných postáv, ale ani bezchybných superhrdinov. Riešia sa problémy sebauvedomovania, hľadania svojho miesta, zmierovania sa so sebou, s vlastnou existenciou. Všetko oživujú a spestrujú svieže, hravé výtvarné nápady a dokonalá animácia.
Na tomto koncepte sa nič nemení ani teraz, ba nezmenené zostávajú i príbehy. V prvom filme hračky zachraňovali strateného nováčika Buzza Lightyeara, v druhom sa vydávali na záchranu ukradnutého kovboja Woodyho, tentoraz musia zachraňovať samy seba. Žánrovo sa film posunul k akčným drámam o útekoch z väzenia. Vďačne a s vkusom čerpá zo všemožnej „útekárskej" klasiky. Ľudia sú po prvý raz na vedľajšej koľaji, hlavným protivníkom hračiek sú - iné hračky (charaktery ktorých však zlomili ľudia zlým zaobchádzaním).
Hračky vzali osud do vlastných rúkHračky v tom majú jasno: ich zmyslom je rozdávať radosť deťom. Lenže chcú samy rozhodovať o tom, akú radosť a ktorým deťom. Búria sa, vzdorujú svojim stvoriteľom, berú osud do vlastných plastových, gumených či plyšových rúk. Archetypálnosť príbehu vystupuje do popredia viac než v minulosti.
Toy Story 3 je najdospelejší z celej série. Akoby tvorcovia mysleli najmä na divákov, ktorí za pätnásť rokov dospeli a do kina teraz síce idú s vlastnými deťmi, ale čakajú, že film bude zabávať, tak ako kedysi, predovšetkým ich.
A jemu sa to darí. Lasseterovi a celému Pixaru sa podarilo preniesť prístup, tvorivé postupy i výslednú osobitosť diela do hollywoodskej mašinérie. Vytvorili remeselne dokonalý výrobok s dušou. A to je tá najlepšia, najsľubnejšia správa, ktorú nám Toy Story 3 prináša. Prirodzene, spolu so skvelou zábavou.
Recenzia / film
Toy Story 3
USA 2010
Námet: John Lasseter, Andrew Stanton, Lee Unkrich. Scenár: Michael Arndt. Réžia: Lee Unkrich. Strih: Ken Schretzmann. Hudba: Randy Newman.
V slovenskom znení účinkujú: Rastislav Sokol, Miro Noga, Diana Mórová, Karol Čálik, Eva Rysová, Dušan Kaprálik a ďalší.
Premiéra v SR: 19. augusta
