morálnou dimenziou jej osobnosti. V päťdesiatke sa stala známou herečkou, v sedemdesiatke sa stala hviezdou, v osemdesiatke miláčikom publika i svojich stále mladších kolegov. Sama ich zahŕňa láskou a priateľstvom a zároveň k nim prechováva úctu a obdiv. Presvedčte sa o tom v rozhovore s jej mladou kolegyňou, herečkou a speváčkou Soňou Norisovou.
Sonyčka, ty musíš začat, lebo ty si múdrejšá, jak já.
Ako to vieš, že som múdrejšia?
Ježiši, ždy, bárs máš tuto jeden puk (vyrážka).
Katy, ty si všetko všímaš! Prečo si si vybrala práve mňa na tento rozhovor?
Teba? Asi za to, že ta najvác lúbim? Alebo máš meno mojej nevesty Sony v Ostrave? Nyje! Nyje, teba som si oblúbila asi zato, že som zistyla, že ty si dochtorské decko...
...jáj!
... a v mojích očách dochtor bol najvyšší pán. Mama učitelka... A ty si si naráz všimla mna a ja som v tvojích očách videla, že ty sa tak dývaš na mna, jako keby si ma lúbila. Dlho som ta pozoruvala a naráz som to zbadala: naozaj ma lúbi!
Teba predsa všetci ľúbia!
To je rozdyel! No, ale já sem ve vás videla múdre dývčence, s vysokýma školama! Prebohaživého a ešte aj nóty poznajú, myslím si...Ked já skoro každému som (nech ma pán Boh za to nepotrestá!) závidela, kerý pozná nóty. Videla si? Jano (Melkovič) dav každému papír a vy ste začali spívat. Krásne! Trojhlasne. Jak to móžu vedet, Ježiši, pýtam sa sama seba.
Tak, ako ty vieš zaspievať pesničku, to nikto nedokáže.
Myslíš, že ju dobre zaspívam?
Samozrejme!
A prečo Stano poví nyekedy, že som falešná?
Tak niekedy ti to trošku ujde, ale ty to zachrániš svojím šarmom. Najkrajšia si, a to sa s Monikou Hilmerovou na tom vždy smejeme, keď si pred každou pesničkou odkašľeš a priamo do mikrofónu.
Hí, Ježiši, dám pozor. Dakujem. Víš ked je človek starý, nevšimne si to. Dám si veliký pozor čilek.
Ale to by sme prišli s Monikou o zábavu! No ty v tvojom veku si pamätáš toľko vecí a s ničím nemáš problém, vždy sršíš dobrou náladou. Pamätáš si, ako si si s nami potykala?
No povedz, jako to bolo.
Prišla som z javiska do šatne, baby sa tam už na mňa usmievali, ty si sa postavila, vyzerala si, akoby si išla recitovať nejakú básničku a povedala si: Sona, já by som si stela s tebú potykat. Skoro som odpadla, bála som sa, že mi to nepôjde, lebo som si ťa veľmi vážila. Ty si ale taká mladá duchom!
Pozri, jaké mám staré ruky...
Áno, ale ako kamarátka sa vieš s nami zabávať! Ale s chlapmi si netykáš. Prečo si s chlapmi netykáš?
Áno, aj ten Vlado mi vyčituje, závidý. Hovorí mi, Katyna, serus! Já ta móžem tak oslovit, pravda, ked si s dývčenci tykáš? Áno móžeš, hovorím mu. Ale toto som stela pevedat, já sa na vás teším, ked sa oblíkáte. Gatky ked si s čipkú dávate.
Áno a už volá: chlapci, podte sa pozriét! Dývčence majú holé cicíky!
No, to jakú mám vólu. Nyekedy povím, jaké pekné čipky majú na gatkách a vy : Nyjéé. Schovávajú sa, ale nykoho neny za týma dverami.
My sme už aj striptíz robili spolu, Katy.
Povedz jako to bolo, to bolo pekné. Na javisku ked sme čakali, Stano (Štepka) mav volákú vážnú reč o volačom... Ale ty si začala! To bolo od teba!
Ja som začala?
Áno, ale hned po teba já.
Ferko (priezvisko) bol oproti, na druhej strane javiska a ja som mu nôžku ukázala. Ferka to inšpirovalo, vyhrnul si nohavicu a potom si sa pridala ty. A to sme úplne padli od smiechu.
Fero voláke boxerky mav. Preboha, šak gate mu pannú, myslím si.
Za toto ťa strašne ľúbim, lebo ty nepokazíš žiadnu srandu. Vypointuješ situáciu.
Tak nám bolo dobre, vóbec sme sa nebáli, že zabudneme text.
A mávaš trému?
Ždy, každý ráz takú guču tu mám, ale tú jennu vetu stačí povedat, a už to ide normálne.
Ty sa vieš vždy vynájsť. Druhých síce do toho namočíš, keď zabudneš text... jednoducho povieš, čil hovor ty!
Lebo vy víte šetký improvizuvat.
Ále, aj ty vieš!
Tu už čil ste ma vy naučili. Já som nebola taká. Ja som čakávala na koncovky. Ked ste ju vy zabudli povedat, nevedela som jak dál. Ale zato, každú jennu hru si pamatám. Bol to celý mój život. Každá mi dala kúštek mójho života. Čil mám vác času, už ma tolko nevolajú, len do mesáca ráz a ja rozmýšlám, de sú, de móžu byt. Kukám na ferman a hovorím si, neská cestujú, to spá tam, tam budú... Ty nevíš, jak idem s vami, kade chodýte!?
Ja viem. Strašne ma potešilo, keď Stano rozprával, že sa ťa pýtal, čo robíš, keď nehráš a ty si mu odpovedala, že čakáš, kedy zavoláte, že je zmena, aby si mohla hrať.
Ano, či volakerá neonezdraví a možná, že ma bude aj treba.
Víš, ale to som ja taká, ja si myslím, že nebudem móct žit, ked nebudem blízo vás. Čil som hovorila, že si musím nájst voláký chudobinec, ale kde ho nájdem? Do ma vezme za taký malý dóchodek? Lebo céra je na kríže a povedala mi, mami, zakál vládzeš, ta nehám, ale keby si tak, nech Boh chráni, onezdravela...
Ja si ťa vezmem!
Keby ste mali chalupu volade... Že by ste ma tam nehali, to by som sa tešila...
A budeš mi piecť smotankový koláč?
Budem, pokial budem vládat. A cesnakovú polívku nelúbiš?
Ľúbim. Tak sme dohodnuté!
Autor: Jana Vargová / Foto: TASR
