. Chcú sa ukázať Slovákom, chodia sem radi a nepotrebujú k tomu zastrešenie oficiálnych prehliadok. SND nedávno privítalo pražské Divadlo pod Palmovkou, ktoré priviezlo novonaštudovanú hru Pavla Kohouta Úbohý Vrah. Naživo predstúpili pred slovenské obecenstvo herci, ktorých tváre poznáme len z filmov a televíznych obrazoviek.
Hlavnú úlohu šialeného lekára Kerženceva stvárnil Jiří Langamjer. Vzápätí priniesol prvý program Českej televízie pre tých z nás, ktorí majú doma káblové rozvody, premiéru zaujímavého televízneho filmu režiséra Hynka Bočana - Uniforma, kde práve Langmajer opäť upútal svojim neurastenickým, zaťatým herectvom. Jiří Langmajer účinkuje aj v novom pokračovaní legendárneho seriálu Nemocnica na okraji mesta. Úloha vo filme Návrat idiota mu v roku 1999 prinisla nomináciu na Českého leva za vedľajšiu mužskú úlohu. V lete sa predstaví návštevníkom Bratislavského hradu v hre Wiliama Shakespeara Kráľ Lear, ktorého na týždňové hosťovanie privezie ku nám z Hradčian režisér pražského predstavenia - Martin Huba.
Akú postavu stvárnite v pokračovaní seriálu Nemocnica na okraji mesta?
Je to pekná, záporná, menšia úloha. Nemá veľa spoločného s veľkými postavami, ktoré prechádzajú seriálom od začiatku. Z nakrúcania, ktoré trvá rok, je pre mňa vyhradených desať dní. Napriek tomu, že je to úloha neveľká, obsahuje niekoľko dialógov s primárom Blažejom, ktorého hrá Jozef Abrhám. Ešte nikdy som s ním nerobil, a tak sa na dva dni nášho spoločného nakrúcania veľmi teším. Naviac, režisér Hynek Bočan je môj kamarát.
Máte radšej kladné alebo záporné postavy?
Hrám skoro vždy záporné postavy. Neviem, ako je to možné.
V pražských divadlách predsa hráte Mozarta a Lennona. Sú to dvaja "nezáporní" hudobníci. Aký máte vzťah k hudbe?
Vidíte, tí negatívni nie sú. Čo sa týka hudby, pochádzam z muzikantskej rodiny. Osem rokov som hral na husle, všetci z otcovej strany sú a boli muzikantskí. Môj pradedko ma učil hrať na husle, takže hudbu mám v krvi.
Akú počúvate?
Mám rád country a dychovku. Inak počúvam každú kvalitnú muziku - veľa džezu, vážnu hudbu, jazzrock, pop... Keď so mnou niekto cestuje v aute, nikdy nie je sklamaný z toho, čo mu pustím.
V Schafferovom Amadeovi hráte s Jiřím Bartoškom, ktorý predstavuje rozporuplného, závistlivého Saliériho. Ako vy hodnotíte konflikt talentu a netalentu? Ako prežívate zodpovednosť za svoje nadanie?
S talentom človek musí zaobchádzať ako so šafránom. Bohužiaľ, nemám možnosť povedať si, že teraz nebudem rok nič robiť a budem načerpávať novú energiu na nové veci... Z ničoho nič sa však v mojom živote objavil Jaromír Hanzlík, ktorý sa stal mojím anjelom strážnym. Z Bernu, kde žije, mi poslal krásny list, v ktorom mi hovorí, že videl všetky moje predstavenia. Podľa neho sú úžasné, ale mám si budovať svoju kariéru s rozmyslom. Písal mi o dlhej a tŕnistej ceste, a že sa mám spoľahnúť na to, že vie, o čom hovorí. Teraz sme sa osobne stretli pri práci na Nemocnici na okraji mesta. Povedal mi aj, že by som sa už mal trochu zamyslieť - mám 36 rokov, idem z jednej úlohy do druhej a mohlo by sa mi odrazu stať, že ostanem vyčerpaný a nebudem vedieť odkiaľ mám vziať inšpiráciu a energiu. Hovoril, že by som si mal uvedomiť, že už mám istú cenu a som povinný svojmu talentu aj niečo odovzdať, vrátiť, prosto, nielen z neho odkrajovať.
A úloha Mozarta - my hráme "filmovejšiu" verziu Shafferovho textu. Konflikt medzi hrdinami nie je vyhrotený až tak, ako to pôvodne autor napísal. Teším sa však, že si môžem zahrať s Barťákom a aspoň prvú časť predstavenia môžem publikum rozosmievať.
Máte viac podobných úloh?
To je asi jediná...
Ostatné sú negatívne a majú tendenciu vás likvidovať...
No áno. To je už štýl môjho života. Ja sa likvidujem sám.
Mienite s tým niečo urobiť?
Budem premýšľať nad tým, čo mi hovoril Hanzlík.
V Bratislave vás slovenskí diváci nedávno videli v úlohe šialeného Kerženceva. V Prahe hráte napríklad aj Caligulu. Obidve postavy su psychicky "posunuté". Nezasahuje vám to do súkromia?
Nedá sa so mnou žiť. Keď skúšam, som nezhovorčivý a správam sa ako moja postava. Naozaj to so mnou nie je žiadny med. Keď je už hra naštudovaná a hrám, tak sa snažím tých ľudí, ktorí sa so mnou pokúšajú žiť a byť ku mne dobrí, príliš neotravovať.
Budete tento rok nakrúcať nejaký film?
Bohužiaľ, nie.
Ste zameraný skôr na divadlo?
Nejde o moju zameranosť, ale o pracovné ponuky. Momentálne nemám nič, čo sa týka kina, a tak čakám a prosím Pána Boha, aby mi zoslal nejakú peknú filmovú prácu. Na druhej strane, nemôžem mať predsa všetko.
Jiří Langmajer (35)
V roku 1987 absolvoval Konzervatórium v Prahe, od tých čias má prezývku Langoš.
Obľúbil si netradičné športy, ktorých nebezpečenstvo si vyskúšal na vlastnej koži - skákal s padákom, pozná bungee jumping a bol aj členom automobilového tímu Formula 2.
Je ženatý, má dve dcéry - Terezu a Júliu.
Divadlo:
Vystupoval na doskách väčšiny pražských divadiel, od roku 1992 je stálym členom Divadla pod Palmovkou. Tu vytvoril oceňované úlohy v inscenáciách Peer Gynt, Hamlet, Život je sen, Návrat domov, Čierna komédia, Platonov, Caligula, Ako sa vám páči, O myšiach a ľuďoch, Slečna Júlia, Idiot, Úbohý vrah.
Televízia:
Nemecký uprchlík (rež. V. Polesný), Anjelský smiech (rež. L. Bělohradská), Uniforma (rež. H. Bočan), seriály Tretie poschodie ( rež. K. Smyczek), Bolo nás päť (rež. K. Smyczek), Zdivočená zem (rež. H. Bočan) a iné.
Film:
Kluk za dvě pětky (rež. J. Borek), Copak je to za vojáka (rež. P. Tuček), Proč ? (rež. Karel Smyczek), Vták ohnivák (rež. Václav Vorlíček), Sokoliar Tomáš (rež. Václav Vorlíček), Návrat idiota (rež. Saša Gedeon).
Autor: Tina Čorná / Foto: Ľuboš Pilc
