Starnúci, no stále činorodí hudobníci sa svetu prezentujú aj inak, než sme zvyknutí. V septembri sa divákom predstavia svojimi maľbami.
Nevedno, či si maľovaním hudobníci Bob Dylan a Ronnie Wood, gitarista legendárnych Rolling Stones, pripravujú zadné vrátka po skončení hudobnej kariéry, alebo ide o skutočnú vášeň. Isté však je, že čistou náhodou budú už o niekoľko dní otvorené samostatné výstavy ich výtvarných počinov.
Žiadny nováčik
„The Butler Institute of American Art je poctená, že môže hostiť prvú veľkú výstavu Ronnieho Wooda," hovorí oficiálne stanovisko galérie v Ohiu, ktorá vystavovala Jacksona Pollocka či Edwarda Hoppera. Wood, ktorý sa maľbe venuje už od svojich dvanástich rokov, má dokonca za sebou aj štúdium výtvarného umenia na Ealing College of Art v Londýne. V tých časoch na jeho plátnach pravdepodobne nefigurovali námety, ktoré tam nájdeme dnes.
V Ohiu bude predstavená tridsiatka originálnych malieb a vyše dvadsať kresieb, na ktorých gitarista zobrazil svojich spoluhráčov Micka Jaggera, Keitha Richardsa, Charlieho Wattsa, ale aj seba a spoločné divoké žúry. „Mám obrovské šťastie, že môžem vyjadriť svoje pocity hudbou aj obrazmi," hovorí Wood. V jeho virtuálnej galérii nájdete aj romantické krajinky a portréty idolov - Elvisa, Al Pacina či Jacka Nicolsona. Vo vystavovaní nie je Woods nováčikom. Veľkú retrospektívnu prehliadku mal už v roku 1996 v Sao Paule aj v Paríži.
Umelec alebo amatér?
S Brazíliou je úzko spätá aj maliarska tvorba ďalšieho predstaviteľa hudobného Olympu. Bob Dylan tam pripravil počas svojho vystupovania pred dvoma rokmi špeciálne pre výstavu v Kodanskej národnej galérii sériu štyridsiatich veľkoplošných malieb. Súčasťou výstavy bude aj katalóg obsahujúci text kurátora Múzea moderného umenia v New Yorku Johna Elderfielda.
Dylan rovnako nepatrí medzi vystavujúcich nováčikov. Jeho plátna už videli v Nemecku aj v Británii. Paul Green, prezident londýnskej galérie Halcyon, o ňom hovorí: „Myslím, že je to skutočne hodnotné dielo. Kreslí celý svoj život. Je to umelec v každom význame toho slova." Dylan flegmaticky dodáva: „Načrtol som si iba to, čo ma zaujímalo a potom som to namaľoval. Rady domov, stromy, môže to byť čokoľvek. Aj misu ovocia môžem namaľovať ako drámu života a smrti."
Dylanove obrazy vzbudili nielen v Londýne rozporuplné reakcie. Niektorí ho prirovnávali k Van Goghovi či Henrimu Matissovi, ďalší iba k amatérskym študentským prácam.
V oboch prípadoch je viac ako pravdepodobné, že hudobníkom sú podobné reči úplne ukradnuté. Hlavne, že sa bavia ďalej.