Garbarek: Som hovorcom súčasnosti

Známy saxofonista predstaví úspešný projekt spájajúci hudbu rôznych žánrov a storočí aj u nás.

Jan Garbarek (1947) – nórsky saxofonista, skladateľ a producent. Vplyvný reprezentant európskeho džezu spolupracuje od 70. rokov exkluzívne s mníchovským vydavateľstvom ECM. Podieľal sa na projektoch Georga Russella a Keitha Jarretha, spolupracoval s(Zdroj: ECM)

V roku 1994 sa nad skladbami stredovekých a renesančných skladateľov stretli nórsky saxofonista JAN GARBAREK a britský vokálny súbor The Hilliard Ensemble. Album Officium, ktorý nahrali, spojil poslucháčov klasickej hudby s džezom a predalo sa z neho vyše 1,5 milióna kusov. Jeho tretie pokračovanie v rámci svetového turné muzikanti predstavia 20. septembra aj v Bratislave na festivale Konvergencie.

Vo vašich projektoch pre vydavateľstvo ECM našiel podľa mnohých európsky džez svoju tvár. No sú aj ortodoxní fanúšikovia, ktorí ich „džezovosť“ spochybňujú. Vystihuje ešte slovo džez vašu hudbu?

„Nepovažujem sa výlučne za džezového hudobníka. Džez je pre mňa niečo jednoznačne definovateľné, čo v čistej forme reprezentuje napríklad Louis Armstrong. V tomto zmysle som z kola von. Dlhé roky sa snažím robiť rozmanité veci, pričom väčšinu určite nemožno nazvať stopercentným džezom. Je to zvlášť zrejmé pri aktuálnom projekte, na ktorom spolupracujem s Hilliard Ensemble.“

Spolupráca s týmto špičkovým britským súborom trvá už sedemnásť rokov. Aké má miesto medzi vašimi ostatnými aktivitami?

„Máme radosť zo spoločného hrania, teší nás práca so starším materiálom i nové skladby. Ide o pokračujúci proces, ktorý má, ako dúfam, ešte budúcnosť.“

Spomínate si na vašu prvú reakciu na ponuku šéfa ECM Manfreda Eichera improvizovať na stredovekú a renesančnú hudbu so štyrmi špičkovými spevákmi?

„Mal som veľký rešpekt a nevedel, čo môžem očakávať. Keď nám Manfred projekt navrhol, zaujalo nás to, no nesúhlasili sme hneď. Nepoznali sme sa, netušili, ako to môže znieť. Stretli sme sa preto nezáväzne v kláštore St. Gerold a vyskúšali si spoločné hranie. Hilliard začali spievať, minútu som počúval a zobral do rúk nástroj. Pokračovali sme ďalšiu minútu a bolo jasné, že by to šlo i ďalšiu hodinu a stojí to určite za pokus. O niekoľko mesiacov sme boli na rovnakom mieste a nahrávali.“

Ten album sa stal jedným z najúspešnejších titulov ECM. Crossoverové projekty sú stále veľmi populárne, v čom je ich špecifickosť?

„My sme sa stretli, pretože nám spoločné hudobné zážitky prinášali radosť. Vtedy som si myslel, že tento repertoár môže na svete zaujať nanajvýš niekoľko stovák poslucháčov. Výsledok bol pre nás preto skutočne prekvapujúci.“

Najnovší album Officium novum obsahuje arménsku sakrálnu hudbu, byzantský chorál, európsku stredovekú i renesančnú polyfóniu, ale aj dve vaše skladby. Aký bol koncept nahrávky?

„Koncept bol vždy veľmi otvorený a jeho princíp zostáva v zásade rovnaký. Fragment hudby zo starého Egypta, úryvok antickej skladby alebo súčasné dielo – je to hudba, ktorá sa objavuje v konkrétnom čase a priestore a my na ňu reagujeme. Nemohol som však odolať výzve vytvoriť niečo pre Hilliard, som veľký obdivovateľ ich zvuku. Navyše čokoľvek, čo napíšete, bude v ich podaní vždy znieť výborne. Veľmi ma preto potešilo, keď sa rozhodli nahrať aj moje skladby.“

Stredoveká, renesančná či arménska hudba predstavujú rôzne svety. Pripravujete sa nejako špeciálne na takéto projekty?

„Nemôžem povedať, že by som sa zvlášť pripravoval. Cvičím a potom sa snažím sústrediť na všetko, čo sa deje a prirodzene reagovať. Keď Hilliard začnú spievať, snažím sa hudbu dotvoriť najlepšie, ako viem. Je to, ako keď sa vyberiete do starého chrámu alebo múzea a pozeráte si maľby na stenách. No keďže ste človekom 21. storočia, vaše reakcie sú úplne iné ako v stredoveku. To je spôsob, ako uvažujem o mojej hre na saxofóne vo vzťahu k dielam starých majstrov. Stávam sa akýmsi hovorcom súčasnosti a jej kultúry.“

Improvizácia a voľné formy sú charakteristické aj pre súčasnú vážnu hudbu. Zaujímate sa o túto scénu?

„Za súčasnú hudbu možno predsa považovať aj moje projekty. Je to len otázka definície. Pre mňa ako improvizátora je dôležité sledovať hudobný proces a v reálnom čase naň reagovať, čím sa vznikajúca hudba stáva ,veľmi súčasnou’. Nezáleží na tom, či to na čo reagujem, bolo vytvorené pred stáročiami alebo včera. Ide o rovnaký proces – reagujem na to, čo počujem a cítim.“

Všetky nahrávky s Hilliard Ensemble doteraz vznikli v rakúskom kláštore St. Gerold. Ako veľmi konkrétny priestor ovplyvňuje hudbu?

„Mení ju často zásadným spôsobom. Často hovoríme, že priestor je ďalší člen nášho ansámblu. Veľa závisí od akustickej skúšky, na jej základe vzniká dramaturgia koncertu.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  3. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  3. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  6. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  7. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  8. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  9. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  10. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 17 438
  2. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 15 954
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 14 853
  4. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 12 251
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 7 967
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 7 002
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 416
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 6 078
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke? 3 381
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 3 223

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych, ktorých za vojny obrali o unikátnu vilu. Stavbu od Adolfa Loosa otvoril verejnosti.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.

Neprehliadnite tiež

Podivné príbehy, strašné udalosti a Instagram 19. storočia. Aký bol seriál 1890? (recenzia)

Historická detektívka s Jánom Koleníkom sa pokúsila priniesť na obrazovky niečo iné.

AKTUALIZOVANÉ

Na premiéru chcel prísť s opicou. Švédsky režisér získal Zlatú palmu v Cannes

Ruben Östlund vyhral s komédiou o riaditeľovi múzea.

V Nemecku zabíjali neonacisti, polícia z toho škandál neurobila

Herečka Diana Kruger reaguje na limity práva v boji proti terorizmu

Nasadili Rusi trollov do hľadiska? Z favorita Cannes vyrobili prepadák

Výroba alternatívnych faktov neobišla ani filmový festival.