SME
Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Garbarek: Som hovorcom súčasnosti

Známy saxofonista predstaví úspešný projekt spájajúci hudbu rôznych žánrov a storočí aj u nás.

Jan Garbarek (1947) – nórsky saxofonista, skladateľ a producent. Vplyvný reprezentant európskeho džezu spolupracuje od 70. rokov exkluzívne s mníchovským vydavateľstvom ECM. Podieľal sa na projektoch Georga Russella a Keitha Jarretha, spolupracoval sJan Garbarek (1947) – nórsky saxofonista, skladateľ a producent. Vplyvný reprezentant európskeho džezu spolupracuje od 70. rokov exkluzívne s mníchovským vydavateľstvom ECM. Podieľal sa na projektoch Georga Russella a Keitha Jarretha, spolupracoval s (Zdroj: ECM)

V roku 1994 sa nad skladbami stredovekých a renesančných skladateľov stretli nórsky saxofonista JAN GARBAREK a britský vokálny súbor The Hilliard Ensemble. Album Officium, ktorý nahrali, spojil poslucháčov klasickej hudby s džezom a predalo sa z neho vyše 1,5 milióna kusov. Jeho tretie pokračovanie v rámci svetového turné muzikanti predstavia 20. septembra aj v Bratislave na festivale Konvergencie.

Vo vašich projektoch pre vydavateľstvo ECM našiel podľa mnohých európsky džez svoju tvár. No sú aj ortodoxní fanúšikovia, ktorí ich „džezovosť“ spochybňujú. Vystihuje ešte slovo džez vašu hudbu?

„Nepovažujem sa výlučne za džezového hudobníka. Džez je pre mňa niečo jednoznačne definovateľné, čo v čistej forme reprezentuje napríklad Louis Armstrong. V tomto zmysle som z kola von. Dlhé roky sa snažím robiť rozmanité veci, pričom väčšinu určite nemožno nazvať stopercentným džezom. Je to zvlášť zrejmé pri aktuálnom projekte, na ktorom spolupracujem s Hilliard Ensemble.“

Spolupráca s týmto špičkovým britským súborom trvá už sedemnásť rokov. Aké má miesto medzi vašimi ostatnými aktivitami?

„Máme radosť zo spoločného hrania, teší nás práca so starším materiálom i nové skladby. Ide o pokračujúci proces, ktorý má, ako dúfam, ešte budúcnosť.“

Spomínate si na vašu prvú reakciu na ponuku šéfa ECM Manfreda Eichera improvizovať na stredovekú a renesančnú hudbu so štyrmi špičkovými spevákmi?

„Mal som veľký rešpekt a nevedel, čo môžem očakávať. Keď nám Manfred projekt navrhol, zaujalo nás to, no nesúhlasili sme hneď. Nepoznali sme sa, netušili, ako to môže znieť. Stretli sme sa preto nezáväzne v kláštore St. Gerold a vyskúšali si spoločné hranie. Hilliard začali spievať, minútu som počúval a zobral do rúk nástroj. Pokračovali sme ďalšiu minútu a bolo jasné, že by to šlo i ďalšiu hodinu a stojí to určite za pokus. O niekoľko mesiacov sme boli na rovnakom mieste a nahrávali.“

Ten album sa stal jedným z najúspešnejších titulov ECM. Crossoverové projekty sú stále veľmi populárne, v čom je ich špecifickosť?

„My sme sa stretli, pretože nám spoločné hudobné zážitky prinášali radosť. Vtedy som si myslel, že tento repertoár môže na svete zaujať nanajvýš niekoľko stovák poslucháčov. Výsledok bol pre nás preto skutočne prekvapujúci.“

Najnovší album Officium novum obsahuje arménsku sakrálnu hudbu, byzantský chorál, európsku stredovekú i renesančnú polyfóniu, ale aj dve vaše skladby. Aký bol koncept nahrávky?

„Koncept bol vždy veľmi otvorený a jeho princíp zostáva v zásade rovnaký. Fragment hudby zo starého Egypta, úryvok antickej skladby alebo súčasné dielo – je to hudba, ktorá sa objavuje v konkrétnom čase a priestore a my na ňu reagujeme. Nemohol som však odolať výzve vytvoriť niečo pre Hilliard, som veľký obdivovateľ ich zvuku. Navyše čokoľvek, čo napíšete, bude v ich podaní vždy znieť výborne. Veľmi ma preto potešilo, keď sa rozhodli nahrať aj moje skladby.“

Stredoveká, renesančná či arménska hudba predstavujú rôzne svety. Pripravujete sa nejako špeciálne na takéto projekty?

„Nemôžem povedať, že by som sa zvlášť pripravoval. Cvičím a potom sa snažím sústrediť na všetko, čo sa deje a prirodzene reagovať. Keď Hilliard začnú spievať, snažím sa hudbu dotvoriť najlepšie, ako viem. Je to, ako keď sa vyberiete do starého chrámu alebo múzea a pozeráte si maľby na stenách. No keďže ste človekom 21. storočia, vaše reakcie sú úplne iné ako v stredoveku. To je spôsob, ako uvažujem o mojej hre na saxofóne vo vzťahu k dielam starých majstrov. Stávam sa akýmsi hovorcom súčasnosti a jej kultúry.“

Improvizácia a voľné formy sú charakteristické aj pre súčasnú vážnu hudbu. Zaujímate sa o túto scénu?

„Za súčasnú hudbu možno predsa považovať aj moje projekty. Je to len otázka definície. Pre mňa ako improvizátora je dôležité sledovať hudobný proces a v reálnom čase naň reagovať, čím sa vznikajúca hudba stáva ,veľmi súčasnou’. Nezáleží na tom, či to na čo reagujem, bolo vytvorené pred stáročiami alebo včera. Ide o rovnaký proces – reagujem na to, čo počujem a cítim.“

Všetky nahrávky s Hilliard Ensemble doteraz vznikli v rakúskom kláštore St. Gerold. Ako veľmi konkrétny priestor ovplyvňuje hudbu?

„Mení ju často zásadným spôsobom. Často hovoríme, že priestor je ďalší člen nášho ansámblu. Veľa závisí od akustickej skúšky, na jej základe vzniká dramaturgia koncertu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. Päť chýb pri zateplení strechy
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 208
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 537
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 318
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 544
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 814
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 711
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 624
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 366
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 174
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 163
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu