Pred pár dňami uplynulo ďalšie výročie udalostí z augusta 1968. Jeho symbolom neboli len tanky, ale aj pesničky. Okrem Bratříčku, zavírej vrátka Karla Kryla najmä Modlitba pro Martu. Marta Kubišová, žena s unikátnym hlasom aj príbehom má dnes symbolických 68 rokov a vyšiel trojalbum, ktorý jasne dokazuje, že nie je iba speváčkou jedného hitu.
O jej hudbe sa nedá písať bez pripomenutia toho, čo prežila. Bol by to silný film. Marta Kubišová by mohla byť českou Edith Piaf, ako ukázala už kniha Gottland (2008), ktorá opisuje jej komplikovaný osud.
Náhody – nenáhodyKeď v roku 1959 končí strednú, chce ísť na medicínu alebo filozofiu. Škola napíše, že jej „povinnosťou je zoznámiť sa s robotníckymi profesiami“ a ona po mesiacoch vo fabrikách začne spievať. Príde pár rokov veľkej slávy, víťazstvá na Zlatých slávikoch (1966, 1968 a 1969), nasledujú zákazy, ŠtB jej bráni zohnať si prácu, dokonca vyrobí fotografie z pornografického časopisu, na ktoré dá jej tvár. Manžel chce emigrovať, no ona si myslí, že „Rusáci do dvoch rokov vypadnú“. Dva rozvody, pre stresy na súde potrat, traumy.
Zároveň je to však príbeh obdivuhodnej ženy, ktorá sa nedala zlomiť a hovorí, že nič neľutuje. „Modlitbu by predsa mohla nahrať ktorákoľvek speváčka,“ skromne tvrdí a dodáva, že keby bola iba slávnou speváčkou, nemohla by mať dieťa. A že vďaka manuálnej práci, ktorú musela vykonávať, zmúdrela, lebo „človek žije životom, akého by sa nedotkol, keby bol len umelcom“.
Život je oveľa náhodnejší, ako si myslíme. Modlitbu mohla naozaj naspievať iná speváčka a pôvodne to bola pieseň z televízneho seriálu Píseň pro Rudolfa III., v ktorom dcéra mäsiara s veľkou fantáziou sníva o rôznych veciach. Napríklad, že je princeznou a Marta Kubišová jej spieva „Ať mír dál zůstává s touto krajinou / zloba, závist, zášť, strach a svár / ty ať pominou“. Tieto slová, samozrejme, inak znejú z obrazovky v nevinnom programe a inak keď sú v uliciach tanky.
No ďalej to už náhody neboli – žiadna iná speváčka si netrúfla nahrať mrazivé Tajga blues '69 „které nás / vězní v nás“, žiadna iná speváčka nepodpísala Chartu 77.
Inak viete, že v rovnakom roku Helena Vondráčková vyhrala slávny poľský festival s pesničkou toho istého skladateľa, ktorý napísal Modlitbu? Bývalá kolegyňa, s ňou a s Neckářom tvorili slávne trio Golden Kids. Kubišová bola najstaršia, keď ju režim nútil odísť zo scény, napísala im dojímavý list s radou, nech sa venujú sólovým kariéram.
Cit pre správne pesničkyTrojalbum má názov Vyznání. To je úvodná skladba, najnovšia. Kubišová v nej spieva o zázraku, že „svět nezapomněl a já mám co říct“. Má pravdu, dokazuje to väčšina z kolekcie šesťdesiatich pesničiek.
Je tu všetko podstatné, čo kedy nahrala – kultová Modlitba a ďalšie silné hitovky českých autorov (Depeše, Nechte zvony znít). Objavom z jej staršej tvorby pre mnohých možno budú existenciálne blues Život je chlap či temný song Jakube, Jakube. Chýba iba nezabudnuteľná beatlesovka Hey Jude, kvôli autorským právam.
Prevzatých skladieb je tu inak veľa. Hudobne sa väčšinou nejako zásadne nelíšia od originálov, ide iba o pretextovanie do češtiny. Ale práve ten hlas z nich robí nové originály – krásny, hlboký, keď treba zamatový, inde elektrizujúco drsný alt. Kubišová mala navyše vždy skvelý cit pre výber toho, čo jej sedí, či to boli balady, alebo svižné veci.
Pri každej skladbe je uvedený dátum dokončenia a vydania. Hare Krišna z muzikálu Hair naspievala v júni 1970 (!) a po tejto hymne z hipisáckeho príbehu sa musela na dvadsať rokov odmlčať. Dovtedy však, našťastie, stihla urobiť toho toľko, že to zaplnilo dve cédečka.
Na treťom disku už sú veci, ktoré vznikli po novembri 1989. Paradoxne, tie trochu trpia dobovými aranžmánmi (najmä sláčiky by sa dali oželieť). Veľmi zaujímavé by bolo počúvať Martu Kubišovú častejšie iba v sprievode klavíra. Jej hlas už dozrel do kategórie veľkých šansoniérok či bluesových speváčok, ktoré si prežili svoje a vedeli to vyspievať.
Trojalbum Vyznání je výborná spomienka na doterajšiu kariéru azda najosobitejšej českej speváčky. Obsahuje tri nové skladby, ale ona sama tvrdí, že ďalšie nebudú, lebo „rádiá beztak hrajú len moje staré hity“. Dôvod končiť však naozaj zatiaľ nemá. Aj posledné koncerty na Slovensku ukázali, že fanúšikov má stále dosť.
