„Chcela by som poďakovať dvom ľuďom, ktorí môjho otca, málo priebojného a neskúseného v praktických záležitostiach, viedli ďalej. Pánu Ivanovi Štrpkovi a pánu Ivanovi Hulínovi, profesorovi patofyziológie na bratislavskej Lekárskej fakulte. Poskytli mu príležitosť stať sa súčasťou sveta, do ktorého si prial patriť."
Toto okrem iného napísala spisovateľka Svetlana Žuchová, dcéra nedávno zosnulého profesora psychiatrie Ivana Žuchu, na záložke predmetnej knihy, jednej z dvoch posledných, ktoré autor pripravil na vydanie. Ani jednej z nich sa nedožil (1935 - 2009), zato zanechal po sebe poviedky, eseje, básne i hybridné literárne útvary, ako je to v knihách Fragmenty, Zápisník psychiatra, Zápisník a Kompost.
Poznámky a denníky
Kniha Strácanie nájdeného času má často charakter poznámok, ktoré by boli mohli poslúžiť pre budúci širší text, ale to im neuberá na kvalite a zrozumiteľnosti. Zodpovedá im aj štruktúra viet, štýl je preto často strohý, ale pritom jemný, sémanticky zreteľný, podfarbený impresiami a expresiami.
Na druhej strane sú v knihe texty nadpísané Denník..., ktoré sú umeleckými črtami, miestami s jemnými príbehmi, ktoré dokresľujú autorove úvahy - o živote a tvorbe, o tele a duši, o ľudskom myslení, rozprávaní, písaní, komunikácii i o aktuálnej politike. Uchvacujú svojou nápaditosťou, zmyslom pre absolútne detaily v konkrétnom i abstraktnom.
Kniha nemá príbeh, nie sú v nej opisy, je v nej logika, hlboké a slobodné myslenie. ("V duši sú dve súťažiace sily, dve rozkoše: rozkoš z konformity a rozkoš zo slobody.")
Autor sa orientuje azda vo všetkých oblastiach ľudského myslenia a poznania, vie veci dávať do súvislostí dejinných, myšlienkových, odborných. Jeho sčítanosť vo filozofii, literatúre a rôznych vedných odboroch je obdivuhodná, takmer na celej ploche knihy smeruje k medicíne, osobitne k psychiatri.
Vedec a básnik
Ivan Žucha dokáže i o banálnych veciach písať vážne a odborne, poetické vyjadrovanie, objavné, veľmi dobré metafory nie sú zriedkavosťou, čo je dôkazom, že u tohto autora sa vzácne kríži vedec a poet. Kniha je nabitá múdrosťou autora, pripomína často známe, ale dáva to do nových súvislostí s prenikavými sentenciami či aforizmami. ("Nie je dôležitá myšlienka, dôležité je myslenie. Na svete je neprehľadne veľa nedomysleného. Strata slobody je silnou pohnútkou myslieť.")
Zaujmú výborné náčrty obáv a strachu, motív dvojníctva v literatúre i v živote, jemný, často na fantázii založený humor i humor čierny.
Knihu možno otvoriť kdekoľvek a začítať sa - súvislosť nestratíme. Nájdeme v nej hru so slovami, ich sémantikou a štylistickým využitím, bohatstvo sentencií i aforizmov. „Keď hľadáme stratený čas, strácame čas." Pri čítaní knihy Ivana Žuchu však čas nestratíme.
Recenzia/kniha
Ivan Žucha: Strácanie nájdeného času
Kalligram 2010
