Na albume Mojo sa kapela Toma Pettyho dostáva k autentickému rockovému zvuku kalifornského typu.
Slangové slovo „mojo“ odkazuje na magický amulet z afroamerického kultu húdú (nezamieňať s haitským vúdú, radšej si treba spomenúť na skladbu Hoodoo Lady Blues od Arthura „Big Boy“ Crudupa) a v angličtine sa presadilo najmä vďaka pesničke I Got My Mojo Working, ktorú v roku 1956 napísal pre soulovú divu Ann Cole Preston Foster. Preslávili ju však najmä bluesmani, slávny Muddy Waters, a u nás Vladimír Mišík či Peter Lipa.
Recenzia
Tom Petty And The Heartbreakers: Mojo. Vyd.
Reprise Records/Warner Music 2010.
Návrat v najlepšej forme
Rozmarný rocker Tom Petty, ktorý je známy aj zo superhviezdneho zoskupenia The Traveling Willburys (s Bobom Dylanom, George Harrisonom, Royom Orbisonom a Jeffom Lynnom), si toto slovíčko vybral ako názov svojho posledného albumu.
Po určitom nevyrovnanom období z prelomu tisícročí, ktoré sa snažil preklenúť albumami The Last DJ – spolu s kapelou a so sólovým Highway Companion, sa vracia na scénu v najlepšej muzikantskej forme s amuletom pôvodnej energie a „surovosti“ starých čias.
Posilnený skúsenosťami zo živého nahrávania svojho vedľajšieho produktu Mudcrutch (pôvodný názov skupiny, ktorú Petty ešte ako basgitarista v roku 1970 založil a iba teraz repertoár spolu s jej pôvodnými členmi toho obdobia nahral), vedie kapelu k čo najautentickejšiemu rockovému zvuku kalifornského typu.
Bez playbackov a dodatočných úprav
Skladby neobsahujú výrazne hitové motívy, ale ide o dobre namiešaný mix rockabilly, južanského blues, postdylanovského folkrocku, elektrického rhythm’n’blues, reggae a ľahko špinavého hardrocku s textami osobitej poetiky a skoro literárnym rozmerom v duchu Trumana Capoteho alebo Flannery O’Connor, ktorá sa zapáči každému milovníkovi originálne sviežich pesničiek.
V gitarových vyhrávkach Pettyho najbližšieho kapelového spolupracovníka Mika Campbella počujeme zavše krátke citácie z riffov Jimiho Hendrixa aj tvrdších skladieb The Beatles a ponúkajú sa tiež voľné reminiscencie na J. J. Calea, Slima Harpo, ale aj Petra Greena a raných Led Zeppelin.
Všetkých pätnásť skladieb nahrala skupina naraz a žiadne playbacky alebo dodatočné opravy tu nepočujeme. Sám Tom Petty krátko pred vydaním nahrávky podotkol: „Týmto albumom chceme ľuďom ukázať, čo cítime pri spoločnom hraní. Mojo je presne to, čím žije kapela, keď si hrá sama pre seba a pre radosť.“
Je to skrátka zmes „do tanca a na dlhšie počúvanie“, a predstavuje silnú pesničkársku výpoveď.
