Dá sa čítať ušami?

Kde sa na audioknihy chodí a prečo by ich ľudia mali chcieť? Nie je najlepšie čítať normálnu, tlačenú knihu, tak, ako to robili naši rodičia?

Väčšina ľudí, a nielen tých starších, prízvukuje, že niet nad knihu v jej klasickej podobe. Ale priznajme si – v čase, keď knižný trh denne zaplavujú tisícky nových titulov najrôznejších žánrov, si na čítanie musíme hľadať vzácny čas. V čase našich paralelných virtuálnych životov si len málokedy spomenieme na Guttenberga, bez ktorého by koniec koncov nevznikla ani audiokniha. I keď tá sa svojím spôsobom vracia k tomu najtradičnejšiemu – k hovorenému slovu.

Ako voľakedy, tak aj dnes

Audiokniha nie je nič iné ako nahrávka ľudským hlasom načítaného textu. Kedysi sme ho počúvali z LP platní, neskôr z audiokaziet. Nahrávky úspešných divadelných predstavení, veršov slávnych básnikov či národných buditeľov, rozhlasové dialógy či zdramatizované detské rozprávky s hlasmi známych hercov tu boli už pred štyridsiatimi rokmi. V domácich knižniciach tých skôr narodených ich nájdeme ešte aj dnes, a kde-tu sa pritrafí aj zachovaný kazeťák či gramofón, na ktorom si praskajúce, patinou poznačené zvukové záznamy stále môžeme pustiť.

Dnes si pod audioknihou predstavujeme nahrávku v podobe MP3, WMA či AAC, teda súbor v elektronickej podobe, umiestnený v počítači, na CD alebo DVD nosiči. Audioknihu možno priniesť na trh vo viacerých formách a je otázkou, ako má vlastne existovať. Môže obsahovať plné texty kníh, ale aj skrátené verzie. Môže sa predávať, ale aj stiahnuť z internetu a skopírovať na USB kľúč. V podobe CD môže mať jednoduchý, lacný obal, ale aj kvalitné balenie s hodnotným grafickým vyhotovením. Text môže byť načítaný hercom, samotným autorom textu, alebo ho môže zdramatizovať celý kolektív. Môže ho sprevádzať hudba, ale aj nemusí. Jednoducho, je veľa možností, ako sa audiokniha stane pýchou vašej knižnice, alebo naopak, ako sa u vás môže dostať do zatratenia.

Kde sa veľa číta, tam sa veľa počúva

Širšia verejnosť sa so zvukovými knihami začala zoznamovať v 80. rokoch minulého storočia. Prvé vydavateľstvá vznikali v USA a vo Veľkej Británii, neskôr sa im začalo dariť aj v európskych krajinách – v Taliansku, Nemecku či vo Francúzsku. Už existujúce knižné vydavateľstvá museli hľadať svoj prístup k audioknihám. Čoraz častejšie ich vydávali ako pridanú hodnotu, dokonca zároveň s tlačenou knihou. K tvorbe si prizývajú režisérov a zvukárov, no a predovšetkým dobrých interpretov – hercov či rozprávačov, ale aj hudobníkov, ktorí hovorený text môžu osviežiť vhodnou sprievodnou muzikou. V krajinách, kde je čítanie kníh bežnou a každodennou záľubou, či už doma, v parku, alebo cestou do práce, má aj audiokniha svoju zelenú a svojich priaznivcov.

Na Slovensku sa trh s audioknihami zobúdzal pomaly a už len v porovnaní s okolitými postkomunistickými štátmi to trvalo nezvyčajne dlho. Bolo to v roku 2000, keď vo vydavateľstve L.C.A. vyšli Rozprávky pre neposlušné deti Dušana Taragela. Krátko po vydaní knižky s podarenými ilustráciami Jozefa G. Danglára, úspech ktorej potvrdili následné čísla predajnosti, sa vydavateľ odhodlal i na výrobu audiokazety a CD s nahrávkami niektorých príbehov. Na spolupráci si prizval herečku Oľgu Belešovú. Tá ich načítala, a veľmi dobre. Niekde tam – popri rozhlasových literárnych čítaniach, ktoré v tom období rozbehol moderátor a režisér Dado Nagy – sa začali písať novodobé dejiny slovenskej audioknihy.

Ide o trvalú hodnotu

„Bola som knihou očarená, a keď mi ju tvorcovia ponúkli na čítanie, naozaj ma to potešilo,“ hovorí Oľga Belešová. Poskytnuté rozprávkové texty si vopred dôkladne pripravila, naštudovala, podčiarkla a pooznačovala si v nich dôležité miesta a mohlo sa začať nahrávať. Zavreli sa so zvukárom v malej kutici súkromného štúdia, išlo to na jeden šup.

„Audioknihy sú výborná vec pre zdravých aj hendikepovaných, rada by som sa k ich nahrávaniu niekedy vrátila,“ vraví herečka. Spolupracovala takto na niekoľkých nahrávaniach aj pre slovenské vydavateľstvo A.L.I., ktoré prináša na cédečkách klasické rozprávky a prvé takto vyrobené CD s rozprávkou (Vlk a kozliatka/ Vlk a Červená Čiapočka) vydalo už v roku 1995. Zhodujeme sa však na tom, že zvuková dramatizácia klasickej rozprávky v obsadení viacerých hercov je niečo iné ako audiokniha v našom ponímaní, ktorú načíta jeden interpret. V každom prípade, po úspechu knihy v českom preklade majú Pohádky pro neposlušné děti tiež svoju audiopodobu. Vynikajúco ich načítala česká herečka Aňa Geislerová. Dodnes možno hovoriť o tomto pôvodnom slovenskom titule ako o jedinom, ktorý má svoj český variant aj medzi audioknihami.

Česi vydávajú Slovákov

Knižné vydavateľstvá pristupujú k vydávaniu audiokníh stále veľmi opatrne – väčšinou sa im ledva opláca vydávanie tých klasických. Prakticky nulový trh s audioknihami na Slovensku tak začali v ostatných rokoch suplovať práve české tituly v podobe pôvodných alebo prekladových diel. V slovenských kníhkupectvách sa síce aj tie ťažko hľadajú, ale ich prítomnosť vďaka výnimkám už predsa len viac cítiť. A hoci českí vydavatelia tiež musia obracať v ruke každú korunu, vzali aspoň sčasti do rúk aj vydávanie pôvodných titulov v slovenčine. Samozrejme, bez spolupráce by to nešlo.

Karel Černošek a Josef Burkovský z českého vydavateľstva Tympanum sa môžu pochváliť štyrmi úspešnými slovenskými titulmi. Dva z nich vyšli vďaka podpore Medzinárodného visegrádskeho fondu. „Vyberáme zaujímavé a dostatočne známe tituly aj autorov. V grantom podporenej edícii sme na Slovensku hľadali mladého súčasného autora a súčasnú autorku – ženu. Potom sme chceli mať aj titul pre deti a tiež autorské čítanie. Samozrejme, záleží aj na vhodnosti daných titulov pre audio spracovanie. Pomerne zásadným kritériom je dĺžka danej knihy, ale aj štýl autorovho jazyka,“ vysvetľuje Černošek.

Nie konkurencia, ale doplnok

Ich slovenské audioknihy sa predávajú hlavne u nás, ale prekvapivo sa im darí aj na českom trhu. „Navyše, pripomínajú krásnu slovenčinu, ktorá je pre Čechov v hovorenej podobe určite prístupnejšia ako v písanej. Kúpu knihy v slovenčine by som zvažoval, ale pri audioknihe by som neváhal,“ vraví Černošek. Tituly vyšli v náklade tisíc kusov. Najlepšie sa vraj, tak v Česku, ako aj na Slovensku, predáva Kniha o cintoríne Daniely Kapitáňovej, ktorú vynikajúco načítal herec Ľuboš Kostelný. Zatiaľ najviac sa predalo z Eskorty Michala Hvoreckého, ktorú načítal Robo Roth, ale tá je na trhu o dva roky dlhšie.

S audioknihami začali Černošek s Burkovským ešte ako študenti architektúry. Keď svojho času napočúvali všetko dostupné, povedali si, že ďalšie veci si budú musieť nahrať sami. V roku 2006 vzniklo z recesie vydavateľstvo. „Zistili sme, že vydavateľov audiokníh je v Česku pramálo, a pritom v zahraničí ich obľuba stále rastie. Chceli sme teda skúsiť šťastie a ponúknuť niečo, čo sa nám zdalo veľmi perspektívne.“

Audioknihy podľa Černoška nie sú konkurenciou tlačeným knihám, skôr ich doplnkom. Treba ich však dostať do povedomia ľudí, stále sa o nich málo vie. Sú určené napríklad ľuďom, ktorí nemajú čas čítať, ale vedia, čo by si prečítať chceli, a tak si kúpia audioknihu od obľúbeného autora, aby si ju vypočuli povedzme v aute na služobnej ceste. Mnoho je i ľudí, ktorým sa vekom zrak pokazil a majú s čítaním problém. Pre nich, ako aj pre úplne nevidiacich, je audiokniha neoceniteľnou cestou k literatúre.

Návrat k príbehom

Luboš Houška zo Slovenskej Ľupče je fanatik do literatúry. Hneď po vstupe Slovenska do EÚ si to namieril do Írska. Jeho slovenská knižnica sa tam postupne rozrastala, hoci prevážať knihy cez hranice bolo náročné a nákladné. Aj preto ho inšpiroval formát audiokníh. „Je to alternatíva, ktorá rozširuje možnosti. Stalo sa mi, že som najprv počul dobre načítanú knihu, až potom som si zobral do rúk jej písanú predlohu. Už som sa cítil ovplyvnený hlasom a spôsobom rozprávania. Je to zaujímavý úkaz,“ hovorí. Audiokniha sa podľa neho vracia k rozprávaniu príbehov. Jej život súvisí aj s tradíciou verejných čítaní, ktoré na Západe, najmä v Nemecku, frčia už dávno, kým u nás len v posledných rokoch.

Koncom minulého roka sa Houška vrátil na Slovensko a s priateľmi založil vydavateľstvo, ktoré sa chce primárne venovať vydávaniu audiokníh. Slovenský knižný trh však považuje za veľmi špecifický. „Sme síce polovica českého trhu, ale čo sa týka kníh, tento pomer neplatí. Knihy v slovenčine fungujú maximálne na dvadsať percent, v prípade audiokníh je to ešte menej. Titulov je skutočne málo,“ upozorňuje.

Zložitý výber

Slováci nemajú problém s češtinou, takže trh s audioknihami je na Slovensku vzhľadom na záujem nasýtený českými titulmi, ktoré sú pomerne kvalitné. Naše knižné vydavateľstvá občas niečo vydajú, ale nie je toho veľa a nie vždy sa dá hovoriť o serióznej úrovni po všetkých stránkach – príkladom je neskrátená verzia Biblie načítaná známymi slovenskými hercami, no v mäkkom, lacnom prebale.

Dôležitý je výber titulov na základe autora, diela a jeho dĺžky, prekladu, ako aj výber interpreta textu, režiséra a zvukára, ale aj solídna grafická úprava CD nosičov. Do všetkého, samozrejme, vstupujú autorské práva, čím sa výber možností môže komplikovať. Audiokniha nie je lacná záležitosť. A aby to bolo ešte zložitejšie, platí sa z nej 19-percentná daň, tak ako z hudobných CD, a nie 10-percentná, ako je to v prípade kníh.

Z nového vydavateľstva Kniha do ucha sa na trhu zatiaľ objavili čerstvé štyri tituly, ktoré odštartovali štyri edície. Je to výber absurdných poviedok Daniila Charmsa v dramatickej interpretácii Dada Nagya, Všetko alebo nič Evy Urbaníkovej v podaní Michaely Čobejovej, literárna groteska Kolomana Kocúra Apáka a mamáka skvostne nahovorená Borisom Farkašom a Láskavé rozprávky Braňa Jobusa, ktoré načítal Richard Stanke. Zo slovenských autorov sa chystajú Coffee stories Pavla Sibylu a titul Minule, keď som fajčil od Remiho Kloosa a Pero le Kveta. Pripravujú sa aj zaujímavé zahraničné tituly.

Keby sme neboli blázni

Svoj priestor si audioknihy musia presadiť na pultoch kníhkupectiev, o čosi ľahšie je to na internete. Súčasťou ich zmysluplného života majú byť dostupné zvukové ukážky jednotlivých titulov. Najprehľadnejšie spracovanú ponuku má u nás zatiaľ kníhkupectvo Artforum. Ceny audiokníh sú nastavené podľa edícií a cieľových skupín, ale závisia aj od dĺžky hovoreného textu. V zásade sú porovnateľné s cenami klasických kníh, niekedy sú o čosi nižšie. Aj v tomto prípade si však distribútor berie svoju nemalú sumu zo zisku.

„Keby sme neboli blázni, tak sa na to asi vykašleme. Ale sme veľkí čitatelia a máme radi knihy,“ hovorí vydavateľ Houška. Rozhadzuje siete na všetky možné strany – rokuje o rôznych podobách spolupráce s knižnicou pre nevidiacich v Levoči, s inými vydavateľstvami i so Slovenským rozhlasom. Verí, že audiokniha si svojho fanúšika u nás nájde.