Ozývajú sa hlasy, že hip hop je mŕtvy - stalo sa mu to, čo kedysi punk rocku. Rozpustil sa v kyseline komerčného stredného prúdu. Na druhej strane, festivaly sú tejto hudby plné, nedávno napríklad skončil trojdňový Hip Hop Kemp v Hradci Králové, s návštevnosťou nemá problém ani festival Toto je hip hop.
Vzbura a reklama
Jedným z pionierov slovenského hip hopu je Pavol Remiáš, známy ako Lyrik H. Skupine JSS z Prievidze, ktorej bol členom, sa podarilo vydať album už v roku 1997. „Rap, to bola krásna príležitosť na tínedžerský vzdor proti konvenciám, proti postkomunistickej upätosti, robotníckej opitosti sídlisk v okresných mestách a v Bratislave. Aj po trinástich rokoch je to tá istá príležitosť," hovorí.
Kontrafakt.
„Dnes vie byť rap akýkoľvek. Disko aj underground. Ale novinkou je, že sa z neho stáva priestor na propagovanie produktov. Raperi robia pesničky na pivo, whisky, na videohry alebo sa v nahrávkach na základe zmluvy spomínajú značky oblečenia, tenisky, politické strany. Je to v poriadku, taká je doba, inak sa z toho nedajú vybúchať normálne peniaze."
Posledná generácia?
Podľa Jakuba Otčenáša alias Nabiza, redaktora hiphopového portálu 90BPM, je súčasná generácia hiphopových umelcov na Slovensku možno tou poslednou.
„Producenti by najradšej robili zvučky do rádií, dídžeji presedlali na iné žánre a raperi sa vracajú k tomu, čo vyštudovali. Tých, ktorí z rapu žijú, nielen prežívajú, je dnes hŕstka. Je to stále o tých istých. Vekový priemer fanúšikov sa síce drží nepochopiteľne nízko, no autori zostarli. Stále vydávajú väčšinou tí, ktorí sa vídavajú už viac ako desať rokov - pamätníci prvých hiphopových akcií, ktoré vtedy viac ako čokoľvek iné pripomínali skôr stretnutia akéhosi tajného spoločenstva," hodnotí Nabiz.
JSS.
Podľa neho je problém, že noví raperi nemajú čo povedať. „Keď si mladý neborák povie, že ide robiť rap a najväčší vzor vidí v ľubovoľnom domácom interpretovi, je vopred jasné, že nebudú načúvať ani steny v jeho detskej izbe. Sledovanie kultov osobností nevedie nikam a to platí aj tu."
Nový hip hop nepovažuje Nabiz za životaschopný. „Vplyv rôznych elementov hip hopu na súčasnú kultúru ako takú je neodškriepiteľný. Avšak dnes už len ťažko hovoriť o hip hope ako autonómnom hnutí. Celistvosť, dávajúca mu silu, sa dávno vytratila. Prekvapivé je, že aj napriek týmto faktom sa tu už štvrtý rok udržal hiphopový festival a vôbec to nevyzerá, že by mu dochádzal dych na rozdiel od samotného žánru. Albumy sa stále vydávajú, kapely koncertujú, dokonca nielen domáce, ale aj zahraničné. Ale celé je to znova hra pár nadšencov, nie profesionálna liga."
Trosky.
Dobré, zlé
Tomáš Prokopčák, ktorý okrem SME publikuje aj na hiphopovom portáli Artattack, kde vystupuje pod prezývkou Smoet, tvrdí, že slovenský hip hop má svoje najúspešnejšie obdobie už za sebou. „Neznamená to, že vznikajú iba horšie veci a neznamená to, že už prestal hľadať nové smery, kam sa vybrať. Znamená to však, že sa neveľmi predáva. Stalo sa mu totiž to, čo prakticky celému hudobnému priemyslu."
Je to podľa neho dobré aj zlé. „Zlé preto, že na kvalitu potrebujete kvantitu. Z desiatich zlých či priemerných projektov sa vykryštalizuje jeden dobrý. Dobré je však to, že už nebudú vychádzať albumy všelijakým podpriemerným skupinám, z ktorých raperi rap vnímali iba ako výťah k uznaniu medzi kamarátmi."
Domáci hip hop sa podľa publicistu akoby rozpadol. Pred pár rokmi to bol jeden konzistentný prúd, ktorý unisono podporovali viaceré médiá a pri ktorom sa všetci tvárili, že ide o akúsi spoločnú vec. „To už neplatí," zdôrazňuje Prokopčák.
„Do slovenského hiphopu prišli angažovaní raperi, po istom ,diskotékovom' období sa znovu hovorí o politike a spoločnosti. Scénu to rozdelilo, zároveň sa objavili excesy v podobe viac i menej skrývaného (ľavicového i pravicového) extrémizmu, stále častejšie sa objavujú zmienky o rôznych sprisahaniach a mocných."
Ide o Vec
„Ak to porovnám s obdobím pred pár rokmi, tak panuje útlm," myslí si raper Vec, ktorý má status tatka slovenského hip hopu.
„Akcií je určite menej, albumy sa síce vydávajú, ale nepredávajú. Ale taký je celosvetový trend. Mám pocit, že väčšina raperov chce dobre vyzerať a znieť ako niekto. Nulová originalita. Existujú však skupiny so zdravým jadrom, ktoré ctia pôvodné princípy hip hopu. Za zmienku stoja určite Sedláci, Gramo Rokkaz a ADK.
Ďalší smer reprezentujú takzvaní inteligentní hiphoperi Bene a Lyrik, ktorí si hľadajú iných ako klasických, teda tínedžerských fanúšikov. Zo zabehnutých kapiel si štandard držia a stále koncertujú iba H16, Moja Reč, Vec & Zverina a, samozrejme, Kontrafakt, ale tí si nastavili odlišný kurz a mieria inde, ako by si predstavoval klasický hiphopový fanúšik. Každopádne scéna je dnes viac rozpoltená, čo ju robí pestrejšou, takže fanúšik si môže vybrať," hovorí Vec.
Znova menšina
Hip hop sa rozrôzňuje, obohacuje sa o iné žánre, napríklad kapela AMO konvertuje k reggae. Bežná hiphopová zostava je raper(i) a dídžej, dnes už majú veľkí frajeri živých muzikantov, v hre je r'n'b, soul, funk.
Producenti ako Viktor Hazard či Opak o pope vedia svoje. Je tiež niekoľko typov raperov, od intelektuálov po „darebákov". Medzi nimi sa nájdu aj „drsní chlapci", napríklad Kaidžas, občianskym menom Karol Jedlovský.
„Myslím si, že hip hop na Slovensku sa vracia do svojich starých koľají," tvrdí. „Opadol boom a celá módna vlna. Znova sa stáva viac-menej záležitosťou komunity."
Okienko pre seniorov
Rap nie je v histórii hudby žiadna novinka. Už začiatkom 20. storočia sa hrávalo takzvané talkin' blues, hovorené blues. Bob Dylan má niekoľko skladieb v tomto štýle. Ak si vypočujete Give Peace A Chance od Johna Lennona, je to čistý rap.
Rap je spôsob rytmizovaného rozprávaného prejavu, pri ktorom hlas plní rytmickú úlohu a zároveň prináša textovú výpoveď. Rapovať sa dá v podstate do akéhokoľvek žánru, aj do dychovky.
Druhá vec je hip hop, teda špecifický hudobný žáner, ktorý úzko súvisí s DJ-ingom - pri ňom sa gramofóny používajú ako hudobné nástroje. Na gramofónoch sa dajú nielen púšťať podklady, ale aj skrečovať, teda všelijako rytmicky škrabotať. „Vynálezom" hip hopu je aj beatbox - simulácia bicích ústami. Často sa využívajú sample (časti cudzích skladieb, v ideálnom prípade legálne použité) a na hnutie sa nabaľujú aj ďalšie elementy - špecifický tanec a graffiti. Hip hop je vlastne mladší súrodenec blues a soulu - rovnako ako tieto žánre pochádza z prostredia chudobných černošských komunít a rýchlo sa stal „majetkom" aj belochov zo stredných vrstiev s celosvetovým prienikom.
Historické okienko
Medzi prvé slovenské zostavy patrí košická Rap Steady Crew, už v roku 1993 sa im podarilo neuveriteľné - vydali album u veľkého vydavateľstva. Fredy Ayisi rok predtým nakrútil prvý slovenský hiphopový videoklip Blava City hip hop.
Na Slovensko začal masívnejšie prenikať v druhej polovici 90. rokov, v tomto smere bola dôležitá česká skupina Chaozz. Za krstného otca slovenského rapu považujú Dávida zo Senca a jeho projekt Zvuk ulice. Na roky 1995 a 1996 to bol naozaj odvážny počin. Medzi jeho ľuďmi figuroval i Rytmus - vtedy ešte pod menom Patrik Metamorfolord. V polovici 90. rokov sa formujú aj kapely ako Trosky či JSS (Jednotka slovenskej starostlivosti).
Prelomový bol rok 1997 - kapele JSS vychádza album Kompromis, Troskám kľúčová nahrávka, album Tozmemi. Mnohými odborníkmi je dodnes považovaná za najlepší hiphopový album, aký u nás vznikol. Zo skupiny Trosky pochádza raper a DJ Vec, ktorému sa neskôr podarilo "detskú hru" predať dospelým a ukázať, že ide o šport, ktorý sa vôbec nemusí hrať len na juniorskej úrovni.
V ďalšej vlne nastupujú skupiny ako Názov Stavby, Krakalla (neskôr sa pretransformovala na AMO) či Heslo.
K poslednej generácii „klasikov" možno priradiť popradského Zverinu, skupinu Moja Reč z Handlovej, či Kontrafakt. Práve ten otvoril dvere slovenskému hip hopu do médií.
